Templári na Slovensku a ich poklady

Červení mnísi, ako volali kedysi ľudia templárov, vraj mali svoje kláštory a hrady aj na Slovensku

Templári predstavovali jeden z najmocnejších vojenských rádov stredoveku. Počas križiackych výprav v 12. až 13 storočí sa vyskytovali takmer v celej Európe. Ako bojovníci proti neveriacim a ochrancovia pútnickych miest, ktoré viedli do Svätej zeme k Božiemu hrobuv Jeruzaleme, sa udomácnili nielen v susedných Čechách, ale aj Uhorsku. Boli však títo tajuplní rytieri aj na území Slovenska?
Svedectvo starých historikov: Listiny o prítomnosti templárov u  nás síce mlčia, no o to hlasnejšie sú ľudové povesti, hovoriace o akýchsi červených mníchoch. Viacerí historici boli dokonca presvedčení, že templári vlastnili na území Slovenska niekoľko kláštorov, kostolov a hradov, a až po zrušeni ich rádu v roku 1312 zmizli z oficiálnych dokumentov.
A čo sa stalo s rytiermi? Podľa všetkého väčšina z nich vstúpila do iných cirkevných rádov vrátane rádu johanitov, ktorý prevzal po templároch majetky. Je však zaujímavé, že medzi uhorskými majetkami johanitov v 13.storočí a 14.storočí sa takmer vôbec nespomínajú tie, ktoré by mali patriť templárom. Podľa historika Ivana Houdeka prišli templári do bývalého Uhorska asi v polovici 12.storočia, počas vlády kráľa Gejzu II. A založili si prvý kláštor v Stoličnom Belehrade.
Za krátky čas si postavili ešte desať kláštorov a získali silný vplyv. Kráľ Imrich potvrdil v roku 1198 všetky ich výsady. Na našom území mali mať kláštory napríklad v Banskej Štiavnici, Eberharde, Ilave, Blatnici, na Orave. Houdek sa odvolával na staršie pramene, ako aj na dielo historika a farára Štefana Hýroša či na latinský text Templariorum Monasteria in Regno Hungariae od Damiána Fuxhoffera, ktorý žil v 18.storočí. Aj maďarský Historik Frigyes Pesty označil v roku 1861 ako sídla templárov Oravu, Piešťany, Bardejov, Martinček, Blatnicu, Komárno. Trenčín či Ilavu.

Za hrobkou templára : Nedaľeko Ružomberka, v dedinke Ludrová, stojí od 13.storočia jeden z najzáhadnejších kostolov, ktorý sa spomína v súvislosti s Rádom chudobných vojakov Krista a Šalamúnovho chrámu. Ukrýva vraj tajomstvo, ktorým má byť hrobka templárskeho majstra Johannesa Gottfrieda von Herberstein. Ten údajne zomrel za záhadných okolností v templárskom kláštore na vrchu Mních v roku 1230 počas návštevy Uhorska. Pozostatky nebohého sú vraj spolu s veľkým pokladom uložené niekde pred oltárom kostola alebo pod ním. Kryptu dodnes nikto nepreskúmal, hoci je tam novšia dlažba. Preto zostávajú hrobka i údajný tajný vchod vedúci na vrch Mních naďalej zahalené rúškom tajomstva. Záhadný je aj obraz na stene lode kostola. Je na ňom neidentifikovaná čierna postava, o ktorej nevedia nič ani odborníci. Žeby išlo o tajomnú bytosť – Baphometa, ktorú vraj uctievali Kristovi rytieri?

Zničený kláštor : Povesti o červených mníchoch nás doviedli aj do obce Matrinček, kde stojí Kostol svätého Martina. ten vraj tiež postavili templári. Podľa niekoľkých historikov bývali od roku 1217 oproti kostolu na vrchu Mních v kláštore, odkiaľ viedla tajná chodba na neďaleký templársky hrad Likava. Na vrchole však už po stavbe niet ani stopy! Ale že tam stál potvrdzuje archív kniežaťa Herbersteine zo Štajerska. Nemenej zaujímavý ako zničený kláštor je aj spomínaný kostol v Matrinčeku. Postavili ho okolo roku 1260 v štýle prechodného románsko- -gotického slohu a ukrýva nástenné maľby. Odkryli ich len nedávno a patria k najstarším na Slovensku. Vznikli okol r. 1300,teda v období, keď tam mali byť templári ako ochrancovia severnej hranice Uhorska. Zrejme preto obsahujú fresky viacero zaujímavých motívov, ktoré môžu nepriamo poukazovať na ich pobyt. Spomeňme napríklad starozákonných kráľov Dávida a Šalamúna hrajúcich na hudobných nástrojoch, vyobrazenie Nebeského Jeruzalema či Baránka Božieho, ktorý symbolizuje kult Jána Krstiteľa a spája sa s johanitmi.

Pri Liptovskej Mare:O prítomnosti templárov na našom území údajne svedčí aj ranogotický kostol v Liptovskej Sielnici pri Liptovskej Mare. Kláštor stál na temeni vŕška Havran, čiže Kláštorisku, na mieste niekdajšieho predhistorického hradu a postavený bol údajne v roku 1197.Stavba sa nezachovala. Okolo roku 1433 ju zničili husiti. Po kláštore nezostalo ani stopy, ak nerátame povesť o vyše šesťkilometrovej podzemnej chodbe medzi kláštorom a liptovským Starhradom. Pre stavbu vodnej nádrže sa nezachoval ani pôvodný sielnický kostol, ktorý obsahoval vzácne nástenné maľby. Návštevník uvidí z neho už len vežu, ktorú pristavili v 17.storočí.

Uctievači Baphometa v Piešťanoch? Členovia vojenského rádu údajne vlastnili kláštor a hrad aj v Slovenskej Ľupči. Kým hrad z 13.storočia vidieť dodnes, z kláštora zostalo len pár ruín. Záhadnejší je však odkaz historikov na templársky kláštor v Piešťanoch. V súčasnosti tam nájdeme len zvyšky gotickej stavby s prvkami pochádzajúcimi z Byzancie. Ide o Kostol svätého Štefana kráľa, ktorý vznikol koncom 13.storočia, alebo na  začiatku 14.storočia. Pri kostole objavili v 19.storočí dvanásť sošiek mystickej bytosti Baphometa. Niektoré sú vystavené v Budapešti. Historici sa však nestotožňujú s tým, že ide o Baphometa. Na druhej strane však existujú fragmenty plastík dvoch rytierov zo začiatku 14.storočia. Podľa povrazového opasku a cestovnej torby ide o príslušníkov rytierskej rehole a zároveň aj pútnikov do Palestíny. Nie je vylúčené, že rytiermi sú vlastne niekdajší templári, ktorý sa dali k johanitom.

Rytieri pánmi hradu:Templári vlastnili okrem kláštorov aj hrady. Významným bol hrad Likava pri obci Likavka neďaleko Ružomberka. Hrad mali údajne v správe templári z kláštora na vrchu Mních. Posledným templárskym pánom Likavy bol údajne v roku 1312 akýsi Radmír, ktorý opustil trenčianskeho Matúša Čáka a prešiel k jeho protivníkovi kráľovi Karolovi Róbertovi. O tri roky neskôr dostal hrad od kráľa majster Mikuláš Donč, zvolenský župan. Napriek povestiam však už nič nepoukazuje na prítomnosť červených mníchov.

Blatnica:Z hradu Blatnica zostali len zrúcaniny. O tom, že pánmi hradu v 13.storočí boli templári, písal v roku 1718 aj historik Michael Bombardius. Kedže hrad viackrát prestavali, po mocných templároch sa nič nezachovalo. Až na to, že podľa jednej povesti zamurovali jedného mnícha na hrade. /zamurovali ho za živa a ústa mu uzamkli zámkom/ A skutočnosť? Hľadači pokladov našli náhodou v zrúcaninách hradu zamurovanú mužskú kostru s visiacim zámkom na ľavej čelusti.

Zaniknuté hrady:S červenými mníchmi sa spájajú aj viaceré hrady, ktoré dnec neexistuju už ani ako zrúcaniny. Takým je vodný hrad v Eberharde, dnešnom Malinove pri Bratislava, Belehrad pri Slovenskom Pravne/ľudove Šiance/, na kopci Drienok v Mošovských vrchoch, Pustý Hrad pri Sklených Tepliciach/podľa legendy tu stráži poklad červený mních, ktorý môže na seba vziať rôzne podoby/, Podhradie pri Sučanoch okr. Martin/Hrádok na vrchu Skala/Tunáka vraj mnísi vyrábali falošné dukáty, ktoré potom nahádzali do studne.
Templári na Slovensku akoby sa do zeme prepadli.

Tomáš Szmrecsányi

Pod čiarou:Niektoré z týchto lokalít, alebo miest som osobne navštívil. Sú to naozaj zaujímavé miesta a dýchajú niečím tajomným. Samotné okolie Ružomberku napr. Šípska Fatra je zaujímavá. Možno aj vám sa podarí nájsť niekde stavbu, alebo kostolík/hrobku/kde pobyt templárov dokazuje otvor a svojim tvarom pripomína templársky kríž. Možno okolo chodíme nevšímavo... Kto pozná Liptovskú Maru vidí vežu kostolíka trčiacu z vody. Zrúcanina hradu Blatnica je tiež veľmi zaujímavá. Je z nej parádny výhľad na horstvo Veľkej Fatry, možnosť navštíviť Gaderskú dolinu/najkrajšia dolina Veľkej Fatry/, ako aj veľké množstvo jaskynných systémov, chodieb, siení, krásu jaskynných jazierok... /ešte v roku 1947 sem z bunkrov Veľkej Fatry žišli Banderovci.. Drienok v Mošovských vrchoch a hrad templárov veľmi tažko rozpoznať. V“ miestach“ stojí hustý les. Tak isto Podhradie v Sučanoch pri Martine. Ďalej je zaujímavé, že niektorí historici hovoria o Baphometovi, niekto o Bafometovi, Čo je vlastne správne? Čo vlastne našli templári v Šalamúnovom chráme? Museli vedieť čo hľadajú, išli naisto. Možno uctievali“ hovriacu Hlavu Jánovu“. /Túto hovoriacu hlavu totiž spomína aj  Nostradamus. Nostradamus pred svojou smrťou podnikol tzv. poslednú cestu asi 40km do určitého mestečka, kde sídlil zasvätenec „Kráľ Jeruzalema“. Jemu vrátil niečo, čo vlastne nikde vo svojich spisoch neopisuje. Zdá sa, že to bolo niečo veľmi zvláštne, pretože prečo na smrťchorý človek by. podstúpil takúto cestu. Môžeme sa domnievať, že to boli tajné dokumenty, alebo spisy katarov a templárov? Vlastne od križiackych vojen sa odvíja nejaký titul „Kráľ Jeruzalema“. Vlastne on bol poverený Vatikánom, aby zachoval a chránil tú apokalyptickú víziu, Zjavenie Jána. Tento Kráľ mal chrániťchrániť aj „koberce z Angeres, ktoré vlastne predstavujú v 68 obrazoch apokalypsu, ale aj takzvanú“hovoriacu hlavu Jána“. Táto hlava sa vraj v stredoveku nazývala aj „Grál“, a mala predpovedať budúcnosť/niekto si ho mýli s kalichom/Ako vidno, tajomstvá a záhady tak skoro nevymrú.
Uvedené miesta by som neodporúčal navštevovať s detektorom.

MIRI