Thompsonov „ Tommy – gun“

Pripomeňme, že vznik samopalu si vynútil vývoj 1. svetovej vojny, ktorá sa z dynamickej čoskoro zmenila na zákopovú. Pechota potrebovala novú zbraň, menšiu a ľahšiu ako puška, ktorá by sa však kapacitou paľby blížila guľometu. V anglicky hovoriacich krajinách prvenstvo patrí konštruktérovi Thompsonovi.

Zákopy už nestihol
Plukovník J. T.Thompson na  základe skúseností z práce v americkej výzbrojnej správe / Ordnance Department / takisto pochopil nevyhnutnosť nového typu ručnej zbrane a začal ju vyvíjať pre spoločnosť Remington Arms Corporation. Napriek veľkej snahe ho však koniec vojny predbehol a jeho prvý samopal uzrel svetlo sveta až v roku 1921 pod označením M 1921. Nedostal sa však k vojakom, ale do rúk iných zaujímavých „zákazníkov“. Bola to vynikajúca zbraň, no vo všeobecnej povojnovej eufórii nastali tvrdé rozpočtové škrty a do výzbroje americkej armády ju nezaviedli. Menšie množstvo Thompsonov podstúpilo svoj bojový krst v írskej občianskej vojne /1921 – 1923/, ale najviac sa v dvadsiatych a tridsiatych rokoch minulého storočia, žiaľ, preslávili medzi gangstrami v uliciach amerických miest, najmä Chicaga a New Yorku. Nie náhodou dostali v podsvetí prezývku „chicagské piano“... To pochopiteľne vyvolalo reakciu – Thompsonmi sa vyzbrojili i viaceré policané zbory a nechýbali ani vo výbave špeciálnych agentov FBI.

„Chicagské piano“
Thompson M1921 bol precíznou a kvalitne spracovanou zbraňou. Jeho tvorca preň zvolil štandardný pištolový náboj 45 ACP / 11,43 mm/, ktorého značný výkon si vyžiadal čiastočne uzamykaný záver s oneskoreným otváraním – tzv. Blishov systém. Otvorený záver totiž mohol byť pri tomto strelive rizikom a neúnosná by bola i kadencia, ktorú sa týmto riešením podarilo znížiť na rozumných asi 700 výstrelov/ min. Thompson mal masívnu pažbu, pištolovú pažbičku pre strieľajúcu ruku a ďalšiu pre druhú ruku pred zásobníkom. Ten mohol byť rovný schránkový /na 20 alebo 30 nábojov/, alebo diskový – až na 100 nábojov!
Chladenie hlavne zabezpečovalo rebrovanie jej väčšej polovice pred záverom. Zbraň mala celkovú dĺžku 830 mm a hmotnosť bez nábojov 4,69 kg a so 100 – nábojovým zásobníkom až 8,55 kg, čo nebolo málo, ale výhodou bol zasa nižší spätný ráz. Thompson strieľal jednotlivými ranami i dávkou a naťahoval sa napínacou páčkou na hornej ploche puzdra záveru. Tá mala guľovité zakončenie s výrezom, aby neprekážala pri mierení.

Konečne vo výzbroji
Drahá výroba a možno i smutná popularita medzi gangstrami zapríčinili, že americká armáda prijatie Thompsona dlho odkladala. Dočkal sa ho až typ M1928, ktorý sa od M1921 líšil najmä jednoduchým predpažbím bez druhej pažbičky a kompemzátorom na ústí hlavne. Ako prvá ho začala používať námorná pechota a definitívne do výzbroje prišiel v roku 1938. Po vypuknutí 2. svetovej vojny sa  solídne spracovaný a spoľahlivý Thompson v bojoch síce osvedčil, ale na vojnovú výrobu bol príliš komplikovaný a drahý. V roku 1942 preto vznikla zjednodušená verzia M1, ktorá mala rovnakú kadenciu i podobné parametre ako M1928, ale strieľala už z otvoreného záveru. Najväčšou vonkajšou zmenou bolo premiestnenie naťahovacej páčky z chrbta puzdra záveru na jeho pravú stranu i návrat k pôvodnému zakončeniu hlavne bez kompenzátora. Hlaveň tiež stratila chladiace rebrá a jej povrch bol úplne hladký. V roku 1943 nasledoval výrobne ešte nenáročnejší M1A1 s prekonštruovaným mechanizmom, ktorý vyrábala firma Arms Company. Samopaly radu M1 už používali výlučne schránkové 20 – 30- nábojové zásobníky. Američania dodali Thompsony, vojakmi nazvané „Tommy-gun“, počas vojny viacerým spojencom, ale ich najväčším odberateľom bola Veľká Británia, ktorá v roku 1940, v čase akútneho nedostatku vlastných samopalov, skúpila všetky voľné kusy. Čo dodať? Thompson bol síce trochu neohrabaný, robusný a dosť ťažký, ale odborníci sa zhodujú v názore, že kvalitou spracovania a spoľahlivosťou sa mu v jeho kategórii sotva priblížila akákoľvek iná zbraň.

Autor: PhDr. Ján Dolinay, Ministerstvo obrany, mesačník Obrana