Univerzálny guľomet MG 42 / MG 3

Za najlepší ľahký guľomet 2. svetovej vojny sa považuje britský Bren / Brno-Enfield/, čo bol vlastne vylepšený a na britské strelivo upravený predvojnový guľomet ZB vzor 26, resp. vzor 30. Za najlepší univerzálny guľomet tohto obdobia odborníci označujú nemecký MG  /Maschinengewehr/ 42.

Zrejme oprávnene, keďže túto zbraň, ktorá vraj bola rovnako účinná a spoľahlivá v pálavách afrických púští i v mrazoch ruských stepí, po vojne do svojej výzbroje ako MG 3 bez váhania prijal aj nový západonemecký Bundeswehr. Podobne ako pištoľ Walther P 38 /P1/.

V tieni Versailleskej zmluvy :
Asi tak by sa dali charakterizovať okolnosti zrodu guľometu MG 42. Po 1. svetovej vojne totiž víťazné mocnosti Versailleskou zmluvou z júna 1919 zakázali Nemecku vývoj a výrobu takmer všetkých ťažších zbraní, vrátane guľometov. A tak, keď v roku 1930 začala švajčiarska firma Solothurn vyrábať guľomet Model 30, kúpil ju nemecký Rheinmetall a v tejto zahraničnej strojárskej vývojovej a výrobnej základni potichu zbraň ďalej zdokonaľoval. V roku 1934 však Hitler úplne odmietol Versailleskú zmluvu a začal otvorene zbrojiť. Práve vtedy sa ako na objednávku objavil vynikajúci univerzálny guľomet Rheinmetall MG 34, ktorý v roku 1936 zaviedli ako štandardný do nemeckej armády a vyrábali ho až do konca vojny. Mal kaliber 7,92 mm, max. kadenciu 900 výstrelov/min. , jeho automatika pracovala na princípe krátkeho záklzu hlavne a zásoboval ho dvojitý bubnový zásobník /Doppeltrommer/ s kapacitou 2x75 nábojov. Bol to prvý skutočne univerzálny guľomer, ktorý sa dal výmenou hlavne za ťažkú a dvojnožky za trojnožku zmeniť z ľahkého útočného na ťažký guľomet palebnej podpory. A čo je najdôležitejšie, stal sa inšpiráciou pre najlepší univerzálny guľomet svojej doby – MG 42-

„Trhač papiera“:
Veru, i takto naoko nevinne, nazývali vojaci guľomet MG 42, hoci išlo o smrtonosnú zbraň. Narážali tým na zvuk jeho dávky, ktorý vďaka mimoriadne vysokej kadencii pripomínal zvuk sprevádzajúci trhanie papiera alebo látky. Bol taký súvislý, že jednotlivé výstrely sa nedali rozoznať. Na strane protivníka vyvolal oprávnený rešpekt a keď sa 6. júna 1944 tieto guľomety ozvali z útesov nad normandskými plážami, najmä v americkom sektore sa chvíľami zdalo, že „ Deň D „ bude treba odložiť a miesta vylodenia presunúť.

Guľomet MG 42 prišiel do nemeckého Wehrmachtu a tzv. Zbraní /Waffen/ SS na jar 1942. Vynútila si ho potreba rýchlejšej a lacnejšej výroby, pretože v Nemecku sa už začali prejavovať známky krízy. Zatiaľ čo MG 34 používali drahé, trieskovo obrábané súčiastky, pri MG 42 ich nahradili oceľové výlisky. Vzhľadom na zámer zachovať čo najviac dobových vlastností MG 34, nepriniesol MG 42 veľa konštrukčných zmien. Išlo najmä o nahradenie zložitého rotujúceho záveru jednoduchším priamym a o ľahšiu výmenu hlavne. Povojnový MG 42, ktorý ako MG 3 prijal Bundeswehr a prestavali ho na štandardný náboj NATO, má dokonca dva varianty záveru – ľahší a ťažší. S ľahším zbraň strieľala rýchlejšie /až 1350 výstrelov/min. /, s ťažším hospodárnejšie /okolo 9500 výstrelov/min/ Vojnový „trhač papiera“ MG 42 mal maximálnu kadenciu „iba“ 1200 výstrelov /min. Charakteristickým konštrukčným znakom MG 42 a MG 3 /zdedeným po MG 34/ je usporiadanie hlavne a pažby v jednej priamke, čo znižuje povýstrelový zdvih hlavne.

Guľomet MG 3 je vo výzbroji Bundeswehru dodnes. Pod označením MG 42/59 ho používa aj rakúska a talianska armáda a licenčne sa vyrábal v bývalej Juhoslávii / pod označením Sarac/, Grécku, Pakistane, Španielsku a Turecku.

Základné technicko-taktické údaje :
MG 42 : /ľahká verzia/: celková dĺžka hlavne-533 mm, hmotnosť-11,50 kg, zásobovanie-pás na 50 nábojov, náboj 7,92 x57 mm Mauser, úsťová rýchlosť strely- 800m/s, účinný dostrel-3000 m, max, kadencia-1200 výstrelov/min.

MG 3 : celková dlžka- 1220 mm s ľahkou hlavňou, 1225 mm s ťažkou hlavňou, dĺžka hlavne-535 mm /ľahká/, 693 mm /ťažká/, hmotnosť- 11,50 kg /ľahká verzia/, zásobovanie- pás 50 nábojov, náboj 7,62y51 mm NATO, úsťová rýchlosť strely – 825 m/s, účinný dostrel – 2200m, max. kadencia – 1350 výstrelov/min.

Autor: PhDr. Ján Dolinay, Ministerstvo obrany SR, mesačník Obrana