Útočná pištoľ STEYR M 1912/P-16 II.

Častým zvykom posádok bolo brať si na palubu lietadla po dva kusy týchto pištolí na každého muža. Tento zvyk celkom prirodzene vyplýval z dôvodu ich obtiažneho nabíjania. Pokiaľ mal pri sebe letecký pozorovateľ dve tieto pištoľe, potom mohol bez nabíjania vypáliť celkom 32 rán, čo znamenalo v ranných počiatkoch leteckých súbojov väčšiu obranyschopnosť po dobu letu než s karabínou Mannlicher na palube. Sú známe prípady, kedy bola kabína lietadla vybavená otočnou lafetáciou vyrobenou amatérsky pozemným personálom a na tejto lefetácii bola pištoľ pripevnená.

Dňa 24. mája 1915 vyhlásila Itália vojnu Rakúsku-Uhorsku a vzápätí otvorila frontu v tyrolských Alpách a na rieke Soči, kde narazila už pri prvej ofenzíve, zahájenej 30. mája 1915 na pomerne dobre vybudovanú obranu rakúskych jednotiek. V oblasti Dolomit nebojovali len pravidelné jednotky rakúsko-uhorskej armády, ale predovšetkým jednotky tyrolských strelcov, ktorí mali vlastnú organizáciu so zvykom a právom voliť si dôstojníkov a veliteľov zo svojho stredu. Týto strelci nosili na klopoch svojich uniforiem odznak tyrolského orla. U mužstva bol tento odznak vyrobený z bežného plechu a dôstojníci mali tento odznak strieborný. Okrem toho nosili strelci vo svojich čiapkách vopchanú kvetinku alpskú /Edelweiss/.

Už v máji 1915 bolo v bojových pozíciách v južnom Tyrolsku 40  streleckých bataliónov a behom obdobia 1915-1918 sa zúčastnilo bojov celkom 38 370 mužov v radách tyrolských strelcov. V obranných bojoch v Dolomitoch boli vojaci vyzbrojený puškami Mannlicher M 1895 a hneď zistili, že pri bojoch v horách a priesmykoch je táto zbraň pomerne nepríručná a manipulácia s ňou v úzkych priestoroch je obtiažna.

Veliteľ streleckého bataliónu Insbruck II. nasadeného na tejto fronte Fuchs získal od svojích priateľov od letectva najskôr 8 ks pištolí s predĺženou nábojovou schránkou a vyzbrojil nimi svoj útočný oddiel, ktorý vyhľadával predsunuté hliadky talianskych horských zborov /Alpini. /. Týto vojaci boli mimo iné vyzbrojení zbraňami Villar Perosa /Revelli/ vz. 1915 v ráži 9 mm Glisenti, ktorej rakušáci hovorili „dvojhlavňový bastard“, a ktorá im spôsobila najedno nepríjemné prekvapenie. Funkcia talianskeho „samopalu“ Villar Perosa inšpirovala majora Fuchsa k dopisu zbrojovke v Štýru, v ňom navrhuje opatriť pištoľ Steyr M 1912 s predĺženou nábojovou schránkou zariadením pre streľbu dávkou. Zbrojovka Steyr jeho podnetu vyhovela a vo februári 1916 obdržal Batalion Innsbruck II. zásielku 50 kusov pištolí Steyr M 1912/P-16.

Úprava sa v bojoch osvedčila, ale rakúske ministerstvo vojny váhalo so zaslaním objednávky firme Steyr a snažilo sa dokázať zbytočnosť úpravy. Poukazovalo predovšetkých na zbytočné plytvanie strelivom. Dosť v rozpore s týmto tvrdením sa javí fakt, že firma Steyr dostala príkaz k výrobe kópií Villar Perosy v ráži 9 mm Steyr. Tieto kópie boli skúšané na strelnici v Plzni-Bolevci v roku 1916. Pri ďalších jednaniach ministerstvo stále odmietalo hradiť náklady na výrobu. Ďalšie prieťahy ukončil zásah generálneho štábu Conrada von Hotzendorfa a do Štýru bola zaslaná objednávka na 5 000 kusov týchto pištolí. Pištole sa dostali na frontu prakticky až na sklonku vojny v roku 1918. Celkove bolo týchto pištolí vyrobené 9 873 kusov.

Patent, postihujúci zariadenie pre streľbu dávkou pre túto pištoľ je zaregistrovaný u rakúskeho patentového úradu pod číslom 79 594 v triede 72a dňom podania 19.decembra 1916. V úprave podľa patentu č. 79 594 je z pravej strany nad spúšťou skrutkou pripevnené rameno prepínača. Má dve polohy. Horná poloha je na tele zbrane označená číslicou 16 a vyznačuje nepretržitú, automatickú funkciu. Dolná poloha značenia číslicou 1 je pre funkciu samočinnú.

Aj napriek tomu, že táto varianta pištoľe Steyr M 1912 otvorila celkom novú kategóriu zbraní a jej prvenstvo je nesporné, je svetovou literatúrou celkom zapomínaná. Pokiaľ sa vyskytujú zmienky o tejto pištoli, tak väčšinou len o variante s predĺženou nábojovou schránkou určenou pre letectvo.

9 mm Steyr
dĺžka náboja 32,8 mm
dĺžka nábojnice 23,80 mm
hmotnosť strely 7,65 g
priemer strely 9,03 mm
hmotnosť náboja 12,00 g
Vo 361 m/s
Eo 505 J

autor: Jan Skramoušský, /strelecký magazín, revue? rok 1975-1980?/

článok upravený a skrátený. /MIRI/