Velká válka 4. čásť – MÔJ DEDO

Toto je môj posledný príspevok do súťaže, lebo do ukončenia už určite nedokážem nič nájsť a asi ani vykopať. No napriek tomu, že efekt z príspevku nebude taký, ako keby som tu uverejnil vykopaný tank z WW1, tak má pre mňa veľkú hodnotu. Príspevok je o mojom vlastnom dedovi a získavanie informácií, dopĺňanie ich za pomoci fotiek, kolorovanie, bolo pre mňa veľkou zábavou a menšou detektívkou. Som rád, že vďaka tejto súťaži som sa o tak blízkom predkovi dozvedel mnohé údaje, o ktorých som pred tým ani len netušil, lebo v našej rodine sa o nich moc nehovorilo, iné sa zas pozabudlo a priami účastníci už pomreli. Dokonca som ani nevedel, že bol vojak a že v nejakej vojne bojoval.

Prvý krok po rozhodnutí, že sa zapojím aj ja, bolo prehrabávanie starých rodinných fotiek a hľadanie na nich postavy v uniformách. Niečo som aj našiel v zemi a to som uverejnil v predchádzajúcich príspevkoch. Ale stále to nebolo ono... Fotiek môjho deda z mladosti som mal málo. Mal som jednu z roku 1917, kde študuje na obchodnej akadémii v Brne, ale niečo som tušil, niečo mi stále nedalo pokoj. Celé sa to otvorilo až keď som sa náhodou spýtal jednej rodiny, z ktorou som sa už veľmi dlho nevidel, či náhodou môj dedo nebojoval v nejakej vojne.

Môj dedo Karel keď mal dvadsať rokov, sám dobrovoľne vstúpil do Rakúsko - Uhorskej armády a to v roku 1910. Rodičmi bol odhováraný, ale nedal si povedať. Ťažšie chvíle však prišli v roku 1912, keď slúžil v Sutomore, kde začínali silnieť nepokoje a on sa začal báť o svoj život. Svoje obavy zveril svojej mame v liste. Ten sa však nedochoval, ale mám kópiu listu jeho mamy bratovi Františkovy, kde mama opisuje jeho obavy a že mu ten list aj preposiela. Ďalší list, ktorého kópiu som dostal písal on sám svojmu bratovi Františkovi, je z 17.11.1912 a opisuje, že jeho útvar mobilizuje, zmätok pri balení a že v utorok pôjdu vojenskou loďou do Teada v Dalmácii, kde sa dá fotografovať. Na obálke je podpísaný ako zugsführer a pre zaujímavosť, pečiatka pošty je s dátumom 20.11. pri čom som si pomyslel na priestor pre vojenskú cenzúru. Fotografia so šabľou je teda pravdepodobne z Teada, kde už bol povýšený na feldwebla, čo aj hrdo zakomponoval do svojho podpisu.

Dalšie dva listy sú zdokumentovaním jeho prvého zranenia. Prvý je z 4.10.1914 a je písaný z nemocnice vo Vysokom Myte bratovi Františkovi, ktorý bol vtedy vrchný strojník v mlyne v Prahe Holešovicích a nemusel teda narukovať.
„Pán gr. Lašek náš primář, konstatoval, že mám prostřelené plíce budou me teď někdy roentgenovat, případne operovat jelikož nemám v tele žádny výstřel pouze vstřel... “

Druhý je na rýchlo písaný ceruzkou v Bolzáne zo dňa 28.11.2014 a píše, že je zase „schopný do pole“, guľka teda bola vyoperovaná a on bol zrehabilitovaný.

Dalším bodom skladačky je fotografia s paličkou a s vyznamenaním. Fotografia je robená v Prahe pri mlyne v Holešovicích, kde sa doliečoval u svojho brata z ťažkého zranenia do chrbtice. Tentokrát to nebola guľka, ale črepina, takže mal šťastie, lebo viem zo spomienok môjho otca, že nekríval. Vyznamenanie by mohol byť mobilizačný kríž z roku 1912-13. Prikladám fotku stiahnutú z internetu, lebo originál kríž sa nezachoval.

Poslednou fotografiou, ktorá jeho armádnu časť života uzatvára je už spomínaná civilná fotografia zo štúdií na obchodnej akadémii v Brne z ledna 1917. Z tohto je jasné, že bol z Rakúsko-Uhorskej armády prepustený ešte pred koncom vojny a ja sa len môžem zatiaľ domnievať, že to bolo kvôli druhému zraneniu do chrbtice. Každopádne som rozhodnutý, že sa budem informovať o detailoch jeho služby vo Viedenských archívoch, čo je blízko Bratislavy, kam ho potom vietor zavial a kde ako obchodný riaditeľ SEZ pomáhal elektrifikovať Slovensko. Na poslednej fotografií je už ako starší pán pod Bratislavským Manderlom.

Karel mal okrem Františ aj ďalšieho brata Jozefa. Tento bol ekonóm a celú veľkú válku skúžil v týlovom zabezpečení. Bol zanietený fotograf a zostal po ňom celý album vojenských fotografií, ktoré sám nafotil. Mám ho sľúbený, bohužiaľ sa to dá zrealizovať až po skončení súťaže.:-(

Joda