Vlastu Buriana očistili od nacistov

Dokázal imitovať gramofón aj ventilátor. Zaspieval akýkoľvek hlas a improvizáciou privádzal režisérov do zúfalstva. Chytal v bráne ligovej Sparty, ale zlákalo ho divadlo. Český kráľ komikov Vlasta Burian / 1891 – 1962 /.
„Nemý film vynašli bratia Lumierovci, hovorený asi sestry Lumierové, “ znie jeden z jeho bonmotov. Profesionálnu hereckú dráhu začínal ako zborista, neskôr pôsobil na doskách pražských kabaretných divadiel. V polovici dvadsiatych rokov minulého storočia si založil vlastné Divadlo Vlastu Buriana / dnešné Divadlo komédie /, ktoré viedol, až kým ho nacisti, tak ako ostatné scény, v roku 1944 neuzavreli. Burian miloval slovné hračky, disponoval bohatým hlasovým registrom a rád improvizoval. Vo filmoch často predstavoval „solídneho človeka z ľudu“. Ale tiež vojvodov, továrnikov či barónov. „Do tradičnej plebejskej komiky českej služobnosti, spätej s národnou neslobodou, dostal sa  s Burianom nový prvok vladárskeho gesta, drzého neprispôsobivého výsmechu, “ píše český kritik Vladimír Just. S filmom začínal Burian už v nemej ére, keď nakrútil niekoľko snímok najmä so Svätoplukom Innemanom. Prelomovým, aj čo sa týka svetového úspechu, bol pre neho prvý zvukový film C. a k. polní maršálek /1930 / režiséra Karla Lamača. Český filmový historik Ondřej Suchý cituje článok o Burianovom úspechu v Nemecku : „Nikdy žiadny Čech ani umelec inej národnosti nezvíťazil tak presvedčivo a tak rýchlo ako on. Zvíťazil najkrajšou zbraňou: smiechom. Berlín sa doslova váľal od smiechu. “ Po komerčne najúspešnejšom československom filme medzivojnového obdobia nakrútili spolu ešte klasiky ako Ducháček to zařídi / 1938 /, To neznáte Hadimršku / 1931 / či U pokladny stál / 1939/. Burian mal po úspechu nemeckej verzie filmu C. a k. polní maršálek namierené do Hollywoodu, neskôr plány zmenil. Okrem Lamača spolupracoval Burian aj s Martinom Fričom. Spolu vytvorili snímky Anton Špelec, ostrostřelec /1932/, Tři vejce do skla /1937/ či Baron Prášil /1940/. Pri nakrúcaní bol „neovládateľný“, nerešpektoval príliš autoritu režiséra a rád improvizoval. „Bol to fenomén, zjav, ako je dúha, ako je Grand Canyon, ako je polárna žiara, “ povedal o ňom Jan Werich. Pomenovali po ňom cukríky – burianky, a má vlastnú odrodu ruže. Niektoré zdroje tvrdia, že uvažoval o kandidatúre za prezidenta. Po druhej svetovej vojne Buriana zatkli a odsúdili za spoluprácu s nacistami. Až do roku 1950 mal zakázané verejne vystupovať. Plne rehabilitovať sa ho podarilo až v polovici deväťdesiatych rokov. Burian po roku 1939 nenakrúcal nemecké verzie svojich filmov / dovtedy tak robil, pretože to bola bežná prax / a z vystúpení pre nacistov sa vyvliekal predstieraním chorôb. Neúčinkoval ani v nemeckých filmoch. Komunisti však mali v zuboch jeho veľký majetok, ktorým sa pred vojnou rád chválil. O jeho vzťahu k nemeckým okupantom vypovedá aj historka, ktorú uvádza Ondřej Suchý. Burian vraj na javisko prišiel s bičom, na ktorom bolo pripevnené veľké písmeno C. Keď sa ho pýtali, čo to znamená odpovedal : „To je bič, na něm cé. “

Zdroj: Matúš Kvasnička, Pravda 24/5 2006