Vojenské revolvery

Zatiaľ čo v 19. storočí, keď vznikli, boli revolvery v armádach veľmi rozšírené, v nasledujúcom storočí ustúpili samonabíjacím pištoliam. Tie ich predstihli kapacitou nábojov, rýchlosťou streľby aj účinnosťou, no  boli zložitejšie, náročnejšie na údržbu i poruchovejšie Zrejme aj preto revolvery z armád nezmizli hneď a úplne, ale súbežne so samonabíjacími pištoľami sa vyskytovali vo výzbroji ešte počas 2.svetovej vojny A v niektorých krajinách i dlhšie.

Za „veľkou mlákou“
Kolískou revolverou sú USA a tu sa rýchlo stali súčasťou výzbroje armády. Boli to najmä značky Colt a Smith § Wesson, z ktorých k najznámejším patril Colt Model 1872 a S §W vzor 1875 „Schofield“ – oba kalibru. 45. V roku 1917 Američania pre nedostatok pištolí prijali do výzroje revolvery Colt Model 1917 a S§W US Model 1917 upravené na pištoľový náboj, 45 Auto Colt. Ich výrobu skončili v roku 1945, no mnohí vojaci ich používali i potom.

Na „starom kontinente“
Oficiálnym britským armádnym revolverom bol v rokoch 1968 – 1883 Adams model 1867 kalibru. 450 Boxer, ale medzi dôstojníkmi sa veľkej obľube Tešili i Webley. - Greeen 1870 kalibru 45 Long Colt, resp. 455/476. V roku 1987 Briti prijali do výzbroje Webley Mk. I kalibru 455, po ktorom nasledovali Medely Mk II až Mk VI. Za 1.svetovej vojny bola časť modelu Mk. VI upravená na náboj 45 Auto Colt a tento typ sa vo výzbroji hojne vyskytoval i v  2. svetovej vojne, súbežne s revolverom Enfield No, 2Mk. I 1931 kalibru. 38 S§W. Revolvery sa rýchlo rozšírili i v ďalších európskych armádach. Vo  Francúzsku medzi prvé patrili tzv. Služobný revolver vzor 1870 a Chamelot – Delvigne 1872 kalibru 11 mm. Nasledoval ich Lebel vzor 1892 kalibru 8 mm, ktorý vo výzbroji prežil i 1. svetovú vojnu. V nemeckých štátoch sa najskôr používali zahraničné a licenčné revolvery. Domáce vznikli až po zjednotení a prvým bol Saský vojenský revolver vzor 1874 kalibru. 442, kopírujúci rané typy zbraní S§W. Nasledovali tzv. Reichsrevolvery 1879 a 1879/83 kalibru 10,55 mm. Rusi vlastný revolver neskonštruovali a v roku 1871 do armády zaviedli tzv. 4,2 – čiarkový /10,67 mm/ revolver S§W vzor 1869 /ruský model I /. Po ňom prišiel S§W vzor 1872 / ruský model II / rovnakého kalibru a neskôr S§W vzor 1880 / ruský model III /. Ten napokon v cárskej armáde nahradili tzv. 3-čiarkovým / 7,62 mm/ revolverom Nagant vzor 1895.

Nagant vzor 1895
Belgičan Léon Nagant vytvoril skutočný skvost. Tento neveľký revolver s celkovou dĺžkou 234 mm a hmotnosťou 750 g mal kapacitu 7 nábojov a bol dvojčinný. Mohol teda strieľať po natiahnutí kohútika pred každým výstrelom, ale aj obyčajným stlačením spúšte, pričom sa v prej fáze pretočil bubienok na nový náboj a natiahol kohútik, ktorý v druhej fáze úderom inicioval výstrel. Mimochodom, Rusi do výzbroje zaviedli dve verzie Naganta –dvojčinnú pre dôstojníkov a  jednočinnú pre mužstvo, aby vraj vojaci neplytvali strelivom. Napriek kalibru 7,62 mm bol Nagant dostatočne účinný. Používal totiž náboj s pomerne veľkou náplňou bezdymového prachu a projektilom skrytým v nábojnici, čo malo špeciálny dôvod. Na rozdiel od iných revolverov, ktorých najväčšou slabinou boli straty plynov v medzere medzi bubienkom a hlavňou, sa totiž bubienok Naganta pred výstrelom nasunul na kónusové zakončenie hlavne a mierne sa zužujúca nábojnica s ňou vytvorila tesné spojenie. Do porevolučnej Červenej armády zaviedli iba dvojčinnú verziu Naganta, ktorá vo výzbroji niektorých jednotiek zostala až do roku 1950! Žiaľ, mnohé z týchto vynikajúcich zbraní sa smutne preslávili v rukách príslušníkov NKVD, ktorí nimi na frontoch 2.svetovej vojny hnali vydesených pešiakov do útokov proti nepriateľským tankom.

PhDr. Ján Dolinay