Výstrel z nudy vstúpil do histórie

Krížnik Aurora začali v petrohradskom prístave stavať pred 110 rokmi. Keď začali pred 110 rokmi stavať vojenský krížnik, nikto netušil, že práve táto loď vojde do dejín ako zrejme najslávnejší koráb všetkých čias. Pri lodiach však človek nikdy nevie.

Hneď pri zrode lode bol konflikt. Námorníci, ktorí na nej mali slúžiť, nechceli, aby dostala ženské meno. Žena a krížnik vraj nemôžu mať nič spoločné. Lenže mocnárovi sa meno rímskej bohyne nových čias veľmi páčilo. A tak si obľúbenú loď nazval po svojom. Možno, že sa i za toto cárskemu dvoru neskôr značne odvďačila. Krížnik Aurora je od svojho začiatku až dodnes, keď už je v zaslúženom lodnom dôchodku zakotvený pri petrohradskom nábreží, spätý s ruským Petrohradom. Tam ho začali 23. mája 1897 stavať, tam ho o tri roky neskôr, 11. mája 1900 spustili na vodu a tam sa v júli 1903 stal súčasťou vojenskej flotily. Z Petrohradu 127 metrov dlhá a 17 metrov široká loď vyplávala na svoje morské ťaženia a sem sa vracala ako do domovského prístavu.

Do vojny aj do školy:
Aurora má za sebou úctyhodné výpravy. Počas rusko-japonskej vojny sa ako súčasť Druhej tichooceánskej eskadry dostala i so svojou posádkou až na ďaleký východ. A tam Aurora prežila aj svoj vojnový krst 14. a 15. mája 1905 sa z nej počas Cušimskej bitky po prvý raz strieľalo na skutočný nepriateľský cieľ. Ale nepriateľ strieľal na ňu a zasiahol krížnik dvadsaťjeden krát. Veliteľ lode kapitán Jegorjov v boji zahynul. Aurora prežila. Uchýlila sa zotaviť z porážky do filipínskej Manily. Po návrate do baltských vôd sa  z Aurory stalo školské plavidlo – učili sa na nej svojmu remeslu námorníci. Do skutočnej vojnovej vravy sa však krížnik ešte vrátil počas 1. svetovej vojny v Baltskom mori ako súčasť 2. brigády krížnikov baltskej flotily. V roku 1916 však musel do petrohradského prístavu vyliečiť si svoje vojnové škrabance. Bolo to rok pred udalosťami, v ktorých Aurora hrala významnú úlohu.

„... 25. októbra 1917 o 21. hodine 47 minúte bol z prídelového dela na rozkaz vojensko- revolučného výboru vykonaný historický výstrel – signál na útok na Zimný palác. “

Tak sú tieto slová odliate do bronzu na jednom z kanónov. Už tam však nie je napísané, že počas revolučných dní bola nálada na lodi krajne rozporupolná. Dôstojníci boli odhodlaní biť sa ta cára, posádka požadovala revoúciu.

Morálna podpora:
A už vôbec tam nie je napísané, že celá historka s výstrelom je tak trochu vymyslená. Deň pred začatím boľševickej revolúcie síce skutočne na palubu prišiel tajomník vojenského revolučného výboru Antonov-Ovsejenko a povedal posádke inštrukcie. Tesne pred útokom na Zimný palác mal byť vykonaný jeden výstrel z Petropavlovskej pevnosti a potom mala vystreliť konečný povel i Aurora. Nasledujúci deň námorníci čakali na ranu z Petropavlovky, ale nedočkali sa. A tak sa rozhodli konať samostatne, pritiahnuť na seba trochu revolučnej pozornosti, a vystrelili z dela ráže 152 mm slepý náboj vo chvíli, keď „červení“ ešte vôbec na Zimný palác nehodlali útočiť. Preto bola rana len morálnou podporou pre boľševické oddiely a hrozbou pre obrancov paláca, ale určite nie žiadnym signálom. Až v roku 1938, keď sovietski komunisti vydali publikáciu Krátky kurz histórie komunistickej strany, dostal výstrel z Aurory ten správny význam. Vraj bol otvorením nových čias. Takže učebnice robia z niektorých udalostí skutočne historické medzníky.

Múzeum:
Druhá svetová vojna už nebola vojnou pre Auroru. Odobrali jej postupne akúkoľvek výzbroj a delá použili na obranu na súsoší. Dňa 17. novembra 1948 loď s výtlakom 6730 ton, ktorá dosahovala rýchlosť 20 uzlov, definitívne vyradili z akéjkoľvek prevádzky. Stalo sa z nej múzeum. Dlho bola nemou pripomienkou víťazstva boľševikov nad rozumom, dnes je dôstojným múzeom ruského námorníctva. . Má dnes svojich obdivovateľov i protivníkov, ktorí ju považujú za symbol nástupu „červeného teroru“. Naposledy vlani 20. októbra opäť na ministerstvo pre výnimočné situácie RF zavolal neznámy muž, aby oznámil, že loď je celá zamínovaná. Ako niekoľkokrát predtým, aj tentoraz sa ukázalo, že „terorista“ blafoval. Pokiaľ nie, mal by na krku útok na významnú historickú pamiatku. Dovedna Aurora „preplávala“ 120 tisíc míľ. Jej posledné námorné výpravy sa uskutočnili v 30. rokoch. Nič významnejšie než „revolučný“ výstrel z nudy, sa jej už nikdy nepodarilo dosiahnuť.

Petra Procházková, agentura epicentrum, denník SME. 06/07