Walther P-38 a P-1

Niet pochýb, že nemecké zbrane z čias 2. svetovej vojny mali väčšinou vynikajúcu konštrukčnú úroveň a bolo šťastím, že vojna netrvala dlhšie, pretože ktovie, akých prekvapení by sa Spojenci ešte dočkali. Týka sa to nielen leteckej a reketovej techniky, ale aj ručných zbraní. Dôkazom je i fakt, že nemecký Bundeswehr v päťdesiatych rokoch do výzbroje prijal pištoľ Walther P-38 bývalého Wehrmachtu.

A vôbec nie preto, že víťazi nemali dostatok zbraní, ktoré by ochotne predali novej západonemeckej armáde. Veď východonemeckú Volks Armee Sovieti prezbrojili vlastnými zbraňami kompletne! V Bundeswehri však okrem patriotizmu hlavnú úlohu hrala kvalita.

Predchodca a starší brat :
Oficiálnou zbraňou dôstojníkov a vybraných vojakov nemeckej armády bola už za 1. svetovej vojny pištoľ Parabellum P-08, nazývaná podľa konštruktéra Carla Lugera aj „Luger“. Záverový machanizmus podobný systému Huga Borchardta tvorili páky spojené kĺbom. Kým však pištoľ Borchardt 1893 kalibru 7,65 mm mala kĺb vzadu, Luger ho dal do stredu zbrane, čím dosiahol jej väčšiu kompaktnosť. Prvá Lugerova pištoľ z roku 1900 mala tiež kaliber 7,65 mm a kapacitu 8 nábojov. Model z roku 1902 bol už kalibru 9 mm, ale kapacita zostala rovnaká. V roku 1904 pištoľou Parabellum vyzbrojili guľometné roty nemeckej pechoty a námorníctvo a v roku 1908 ju ako P-08 prijali do celej armády. Pechotný typ mal hlaveň dlhú 98 mm, námornícky až 150 mm. Za 1. svetovej vojny vyrábali i pištole s ešte dlhšími hlavňami /200, 250, 300 a 400mm/, ku ktorým sa dala pripevniť pažba, takže vznikla akási pištoľová karabína. Pištole P. 08 tiež mohli používať bubnový zásobník systému Leer na 32 nábojov. Versailleská zmluva po 1. svetovej vojne Nemecku zakázala aj pištole s kalibrom nad 8 mm a hlavňou dlhšou ako 100 mm. Preto až do roku 1934 vyrábali iba tzv. civilný 7,65 mm model s 98 mm hlavňou. Potom sa výroba 9mm typu obnovila a zaviedli ho do Wehrmachtu aj vojsk SS.

Vo vojne i po nej:
Parabellum P-08 bola solídna a výkonná pištoľ, ktorá prešla celou 2. svetovou vojnou, no ešte pred jej vypuknutím najmä vyšší dôstojníci začali volať po modernejšej a kompaktnejšej konštrukcii. Vyhovela im firma Walther, ktorá v roku 1938 ponúkla novú, progresívnu zbraň. Hneď po roku 1933, keď prišiel k moci Hitler a obnovil zbrojenie, začal Walther produkovať pištole jednoznačne smerované do armády. Išlo o modely MP /Militärpistole/, AP/Armeepistole/ a HP/Heerespistole/. Prvé dve sa ešte neujali, ale Heerespistole sa stala predlohou pre Walther P-38, ktorú nemecký Wehrmacht prijal ako základný vzor. P-38 bola oveľa dokonalejšia ako parabellum P-08 a postupne mala „Luger“ nahradiť. Bola tiež prvou pištoľou s uzamknutým záverom, používajúca dvojčinný mechanizmus. Ten umožňoval nosiť zbraň s nábojom v nábojovej komore a so spusteným kohútikom, pričom prvý výstrel bolo možné odpáliť iba stiahnutím spúšte. Kedže Walther P-08 začali zavádzať v dôstojníckom zbore, niekedy ho nazývali aj dôstojníckou pištoľou, zatiaľ čo Parebellum označovali za pištoľ pre mužstvo. Vyrábal sa i Walther P-38K s krátkou hlavňou pre Gestapo. Ako sme už uviedli, v päťdesiatych rokoch P-. 38 ako P-1 prijal do výzbroje aj Bundeswehr.

Základné technicko-taktické údaje P-38 a P-1
Medzi pištoľami P-38 a P. 1 okrem rozmerov nie sú podstatnejšie konštrukčné rozdiely. Zatiaľ čo však P. -38 má pevný oceľový rám, rám P-1 je z hliníkovej zliatiny, čo spôsobuje, že hmotnosť / bez nábojov/ prvej je 840 g a druhej 772g. Celková dĺžka P-38 je 213 mm a dĺžka hlavne so šiestimi pravotočivými drážkami 127 mm. Pri P-1 je to 218 mm a 124 mm. Obe zbrane majú zásobník na osem nábojov 9x19 mm Parabellum /úsťová rýchlosť 350 m/s / a keďže jeden náboj možno vsunúť do nábojovej komory a zásobník doplniť, má strelec k dispozícii vlastne deväť výstrelov. Obmedzený počet pištoli Walther P-1 je ešte i dnes vo výzbroji niektorých jednotiek ozbrojených síl Nemecka, Nórska, Portugalska a Chile.

Autor: PhDr. Ján Dolinay, Ministerstvo obrany SR, mesačník Obrana