Záhada Thorovho kladiva

Tajné základne na Kanárskych ostrovoch. Plánovali nukleárny útok na USA. Nacistické ponorky pripravené k akcii.

Keď si povieme Kanárske ostrovy, väčšina ľudí si predstaví priezračné more, piesčité pláže, žiariace slnko nad hlavou a dovolenku o akej sníval. Málokto však vie, že toto nádherné miesto ukrýva také smutné pozostatky novodobej histórie. Niektorí vojenskí bádatelia tvrdia, že nacisti zriadili na jednom z týchto ostrovov ponorkovú základňu. Mala slúžiť k útoku na USA, ktorý chceli Nemci uskutočniť na samom konci II. sv. vojny. Zbraň, ktorú tu zrejme ukrývali, našťastie nestačili použiť. Pomenovali ju Thorovo kladivo po najväčšom bohovi germánskej mytológie. Bola to prvá atómová bomba?

Kanárske ostrovy majú z vojenského hľadiska výhodnú polohu. jaden z nich, Fuerteventuru, delí od africkej Sahary iba 95 km. Keď si vezmeme do ruky mapu sveta, uvidíte, že leží v stejnom zemepismom pásme ako americká Florida. Z pohľadu novodobých dobyvateľov ideálne miesto pre základňu armádneho námorníctva. Avšak tiež starí miestni obyvatelia tvrdia, že vedia, kde sa dodnes v podzemí ostrova ukrýva. O tom, že nejde len o obyčajnú rozprávku, sa zhodujú i niektorí historikovia- špecialisti na súdobé vojnové dejiny. Ich výzkum ako i poznatky novinárov, ktorí sa tímto problémom zaujímajú, dokladujú, že nemecký záujem o Kanárske ostrovy začal už v prvých rokoch minulého storočia. Už vtedy Nemci hľadali riešenie pre svoju Achillovu pätu – obmedzený prístup k Atlantickému oceánu, kontrolovaného silnou britskou flotilou. Nemecko sa údajne už v roku 1906 pokúšalo získať od španielskej vlády povolenie inštalovať podmorský kábel vedúci zo Santa Cruz na ostrove Tenerife do Viga na španielskom pobreží. Mal to byť jeden z článkov telekomunikačného systému zabezpečujúceho spojenie s ich kolóniami v Afrike a tiež s krajinami Južnej Ameriky. Príslušné dokumenty boli podpísané v roku 1909.Pri kladení káblu medzi Tenefire a Vigem memeckí inžinieri objavili podzemné i podmorské jaskyňe a tunely. Tie mohli neskoršie slúžiť ako ideálne úkryty pre ponorky a technické zariadenia. Jedným z ďaľších krokov bola ziadosť komisie vedenej profesormi Rauschelbachom a Prakhom o povolenie astronomických meraní na Kanárskych ostrovoch. Bola to zrejme len zámienka.
Španielska vláda im síce vyhovela, ale nariadila miestnym úradom, aby činnosť skupiny sledovali a kontrolovaly. Aj napriek rôznym obmedzeniam Nemci už vtedy zrejme kúpili niektoré usadlosti a pozemky. Je možné, že práve v tej dobe začali na ostrove prebiehať prípravné práce.

Podmorské objavy:
Podľa toho, čo sa tvrdí v knihe Hitlerov popol, ktorá vychádza z poznatkov nemeckého bádateľa D. H.Haarmana,, existovala na „rozdelenom ostrove v Atlantiku“ tajná ponorková základňa. Popis zodpovedá Fuerteventure. Haarman zistil, že tu istý nemecký generál vlastnil rozsiahle územie. Objavil na ňom vulkán do polovice naplnený vodou a spojený s morom akýmsi tunelom. Informoval o tom nadriadených, a oni vyslali na miesto niekoľko inžinierov, aby vybudovali šesť metrov pod hladinou mora vstup dostatočne veľký pre vjazd ponorky. Mali vykopať tiež tunel vedúci priamo do generálovho domu. Zatiaľ, čo plavidlá kotvili v bezpečí podzemnej základne, dôstojníci mohli kedykoľvek vstúpiť priamo do domu, bez toho, aby boli spozorovaní cudzími osobami. Záhada nadávala spať mnoho ľuďom ani po toľkých rokoch. V roku 1974 sa dvaja španiely a jeden rakúšan /novinári/ rozhodli preskúmať okolie údajného vjazdu. Po niekoľko potápačských pokusoch sa k nemu skutočne dostali. Keď bez dlhého rozmýšľania vstúpili do tunelu, uvideli dve ponorky. Bol to typ, ktorí ešte nevideli. Prenikli do jednej z nich a našli niekoľko námorných máp latinskoamerického pobrežia a lodný denník so záznamami zo šestich ciest do Južnej Ameriky a z nej. Na okraji stránok sa opakovalo veľké písmeno G. Čo označovalo nevedeli. Mohla to byť zkratka slova tajné, geheim? Muži si napísali identifikačné znaky plavidiel a vrátili sa späť na svoju jachtu. Tu overili, že čísla zodpovedajú dvom ponorkám, údajne potopenými Spojencami. Nasledujúci deň vypukol na jachte v nejakých dôvodov požiar a jeden novinár zahynul. Chcel ich niekto umlčať?
Svedectvo troch žurnalistov nie je jedinné. Inú informáciu uverejnil list El Dio 18.2.1990 :“Hovorí sa, že pred 15. rokmi sa jeden potápač ponoril v miestach Punta de Anteguera blízko Tenerife a náhodou sa ocitol v rozsiahlej jaskyni. K svojmu úžasu v nej objavil dve nemecké ponorky. Išlo o typ „vlčia svorka!, s ktorými nacisti chceli napadnúť koncom II. sv. vojny Spojené štáty. Bez ohľadu na klimatické podmienky boli obidve plavidlá vo veľmi dobrom stave. Pokliaľ bola na Feerteventure základňa, stala sa zrejme kľúčovým miestom pre organizáciu ODESSA, ktorá mala za úlohu pomáhať nacistickým vojnovým zločincom ujsť po vojne do bezpečia. Túto verziu potvrdzuje vo svojej knihe Smaragdová čaša i Američan Howard Buechner. Mimo iné tvrdí, že z Južnej Ameriky bolo na ostrov Fuerteventura poslané niekoľko ton zlata, aby ho tu prisluhovači nacistov ukryli v prírodných podzemiach so vstupom pod úrovňou mora.

Obávané Thorove kladivo
Môže to byť iba špekulácia. Americký výzkumník William R. Lyne sa však zmieňuje vo svojej knihe Votrelci z Pentagonu o ďalšej závažnej skutočnosti. Behom posledného týždňa II. sv. vojny chcel asi admirál Karl Donitz, Hitlerov nástupca a vtedajší vrchný veliteľ vojnového ľoďstava, vytiahnuť z rukáva posledné eso. Nemecké námonictvo v tej dobe malo poblíž severoamerických brehov 24 ponoriek vybavenými zvláštnymi strelami namierenými na strategické ciele. Išlo s najväčšou pravdepodobnosťou o upravené rakety typu V – 2, pre ktoré sa používalo označenie Thorovo kladivo. Ich hlavice údajne niesli neutrónové bomby.
S týmto tromfom, ktorý vyplával pravdepodobne z podzemia ostrova, chcel Donitz vyjednávať so Spojencami o ostatnej polovice zeme. Druhá už bola v tej dobe obsadená Červenou armádou. Súčasťou vzájomnej dohody malo byť i to, že Nemci všetky ponorky zničia a admirál za svoju úlohu v mašinérii nacistického štátu zaplatí 10 ročným väzením v španielskom väzení. Nikto dodnes nevie, na čom sa vlastne dohodli. Isté je len to, že nacista bol súdený medzinárodným vojenským tribunálom. Vymerali mu 10 rokov väzenia.

Koľko mali Nemci jadrových bômb?
Plán zhodiť atómové bomby na USA ešte skorej, ako to urobili Američania v Hirošime a Nagasaki, sa môže zdať nepravdepodobný. Archívy však hovoria o tom, že výzkum a výroba nameckých nukleárnych zbraní išli na konci vojny na plné obrátky. V tejto súvislosti je vhodné pripomenúť knihu UFO:Nacistická tajná zbraň. Autori Christhof a Mattern v nej uvádzajú, že začiatkom roku 1945 Hitler vyslal poľného maršála Milcha, aby previedol inšpekciu v stredisku pre jadrový výzkum Grottow neďaleko Berlína. Jeho riaditeľ Werner Heisenberg na otázku, aká veľká by musela byť bomba, ktorá by zničila Londýn, odpovedal:“Viac menej veľkosti ananásu. Keď ich budeme mať plný kôš, darujeme ho fuhrerovi k nasledujúcim Vianociam. “Našťastie to nestihli. Tento výrok sa však Heisenbergovi stal osudným. Bol proti nemu použitý v obžalobe pri norimberskom procese. Lyne dokonca tvrdí, že sa Američanom podarilo zmocniť prinajmenšom dvoch nemeckých „ananásov“. Záhada fuerteventurskej základne nebola doposiaľ úplne odhalená. A naviac zrejme nie je len historickým otáznikom. V 70 tich rokoch totiž niekoľko španielských rybárov nahlásilo, že pozorovali na morskej hladine ponorku s niekoľkými námorníkmi opalujúcich sa na palube. Nebolo vraj možné identifikovať výsostné znaky plavidla, ale ich čln preplával okolo dostatočne blízko, aby muži počuli, že posádka hovorila nemecky. Pokiaľ sú ich tvrdenia pravdivé, môže nás napadnúť znepokojujúca myšlienka. “Darí sa udržovať niektorú z tajných nacistických základní v aktívnom stave po porážke Tretej ríše?

Skryté záhady, skutočnosti