Zneškodnený tank pri Hrone

Želiezovské spomienky- Zneškodnený tank pri Hrone

Stalo sa to začiatkom decembra 1944. Mesto Želiezovce bolo už mesiac obsadené vojskami nemeckého Wehrmachtu, ktoré počas ustupujúceho manévru na štyri mesiace zastavili svoj presun. Na druhej strane Hrona to isté činili aj sovietske vojská. A tak od Kamenína až po Kalnú nad Hronom rieka Hron rozdeľovala bojovú líniu dvoch vojsk. Práve počas tohto obdobia sa jedna aj druhá strana snažila nepriateľovi znepríjemniť život občasným ostreľovaním pozícií. Mám niekoľko fotografií, ale aj písaných dokumentov z obdobia pobytu príslušníkov nemeckej armády zdržiavajúcich sa v tom čase v Želiezovciach. Boli medzi nimi: Walter Spichai, Helmuth Schmid, Hans Weber, Urban Manfred, ale aj Walter Hapenn. Práve poslednému menovanému sa podaril 4. decembra 1944 husársky kúsok. V nočných hodinách sa v tichosti prebrodil cez rieku Hron, južne od vtedajšieho mosta, približne v priestore, kde sa dnes nachádza rekreačná chata príslušníkov z Veľkého Dvora. Nemecký vojak nenápadne vyliezol na protiľahlý breh, na pleci s pancierovou päsťou PF-60 (Panzerfaust) a priblížil sa k samostatne stojacemu ruskému tanku až na dostrel (približne 40 - 50 metrov). Nasledoval výstrel a detonácia. Po úspešnom zásahu sa nemecký vojak okamžite sa snažil dostať cez mrazivú rieku čím skôr späť. Ešte v ten večer na nemeckom miestnom veliteľstve pri kaštieli zavládla oslavná nálada. Walter Hapenn si touto, pre neho úspešnou akciou, zabezpečil mimoriadnu dovolenku na posledné vojnové Vianoce. Príbeh písomne zaznamenali aj Želiezovčanky nachádzajúce sa v úkryte vtedajších grófskych pivníc. Vypovedá o tom zažltnutý list z dievčenského pamätníka s podpismi želiezovských osôb v úkryte, ale aj s podpismi príslušníkov nemeckej armády, ktorí do úkrytu občas zašli na rozhovor...
Pri pohľade na tváre mladých ruských či nemeckých vojakov z dobových fotografií mnohokrát zisťujem odraz bolestných pohľadov, čo všetko museli pre politiku veľmocí pretrpieť a obetovať. Mnohokrát boli len hračkami v mocenských hrách. Želiezovská frontová línia sa pohla až 25. marca 1945 a 2. svetová vojna sa rýchlo blížila k svojmu ukončeniu. Vyhorený tank pri Želiezovciach bol ešte dlhé mesiace smutnou miestnou zaujímavosťou. Želiezovčania celé mesiace demontovali a odnášali menšie a väčšie kusy z príslušenstva tanku. Mladé dievčatá sa radi fotili pri vyhorenom ruskom tanku. Až na jeseň železný vrak nákladným autom posunuli až na okraj mŕtveho ramena rieky Hron, kde sa prevrátil a leží tam v zabudnutí až dodnes. Miesto radšej neupresňujem, pretože niekoľko našich spoluobčanov by bolo ochotných ho vykopať a odovzdať do železného šrotu. Tank radšej nech zostane len na uverejnených fotografiách a v spomienkach. Bolo by zaujímavé zistiť, či sa Walterovi Hapennovi podarilo prežiť. Možno prežil práve vďaka udelenej dovolenke, možno nie. Nechcem hodnotiť vinu či nevinu radových vojakov počas bojov, veď jednej aj druhej strane to boli vlastne len obete nezmyselnej vojny.

Želiezovský spravodajca
Pavel Polka