Zradca stále nejasný

Na pláni pri rieke Morave sa 12.júla roku 1260 odohrala jedna z najväčších bitiev stredoveku. V krvavom boji blízko obce Kressenbrunn sa stretli armády Přemysla Otakara II  s vojskom Uhorského panovníka Bély IV. Češi zvíťazili, ale vzápätí boli osočení, že nedodržali prímerie. Porušil naozaj svoj sľub „kraľ železný a zlatý“?

V polovici 13. storočia sa stredná Európa začala podobať sudu s prachom. Proti sebe stáli dve nesmierne bohaté a približne stejne silné feudálne mocnosti – zem česká proti štátu uhorskému. Bolo len otázkou času, kedy sa zahraničné záujmy oboch veľmocí skrížia a kedy bude musieť rozhodnúť sila meča.

Rozumná ponuka:
Osudnou iskrou sa stal rok 1260. Uhorské oddiely vtedy vpadly do Korután a nepriateľsky poplienili Štýrsko. Český kráľ Přemysl Otakar II. okamžite zasiahol, vyslal ozbrojenú pomoc a českí rytieri spolu s štýrskymi feudálmi vyhnali Uhrov zo zeme. Vojna sa stala nevyhnutnou Cesty boli však po zime rozbahnené a mäkká pôda bola nevhodná k rozjazdu a manévrovaniu jazdeckých šíkov. Preto bolo dohodnuté čestné prímerie. Obidve armády sa stretnú 24.júna pri Kressenbrunne. Koncom júna sa na brehoch rieky Moravy zoskupili dve obrovské armády. Podľa dobových kronikárov vraj české vojsko čítalo sto tisíc mužov, Uhri mali údajne ešte o štyridsať tisíc bojovníkov naviac. A potom začala hra nervov. Medzi obidvomi armádami tiekla rieka, ktorú si nikto z protivníkov netrúfal prekročiť. Takýto manéver by totiž poskytol súperovi obrovskú výhodu. Nakoniec Přemysl Otakar II navrhol rytierske riešenie. Jedna z armád poodstúpi a nechá protivníka aby sa v kľude prebrodil. Potom až na druhý deň sa odohrá boj. Uhorský kráľ Béla IV ponuku prijal a navrhol, že bojovať sa bude na českej strane rieky. Dátum prekročenia vodného toku bol určený na 12. júla.

Krvavý boj:
Toho osudného dňa na svitaní sa dalo uhorské vojsko na pochod. Jeden oddiel za druhým prekračovali rieky a zaujímali postavenie na českom brehu. Přemyslovská armáda s odstupom celé úchvatné divadlo sledovala. Potom sa ale prihodilo niečo, čo sa na dlhé roky stalo predmetom ostrých sporov. Obe znepriateľené armády sa bez všetkého pustili do seba. Uhri neskoršie tvrdili, že Češi nedodržali dohodnuté prímerie, českí rytieri sa hájili tým, že uhorskí Kumáni a Tatári bez varovania napadli přemyslovský tábor.

Po niekoľkých hodinách strašnej bitky, kedy sa víťazstvo prikláňalo k jednej a hneď zasa k druhej strane rozhodli boj českí železní páni. Obrnená jazda Přemysla Otakara II prešla nepriateľské šíky a pod kopytami koní zostal ležať výkvet uhorského rytierstva. Zbytok vojska sa spolu s ľahkými jazdcami a pomocnými skupinami dal na panický útek. Do cesty sa im ale postavila voda. Rieka Morava sa pre Uhrov stala masovým hrobom. Kroniky udávajú, že koryto toku bolo „tak zasypané mŕtvolami ľudí a koní, že sa dalo prekročiť takmer suchou nohou“. Víťazná česká armáda sa potom pustila do prenasledovania nepriateľa a zastavila sa až v Prešpurku, dnešná Bratislava. Přemysl Otakar II. sa ocitol na vrchole moci a slávy. Zvíťazil ale čestne?

Dôkazy neviny :
Rozhodnúť dnes po viacej než siedmich storočiach na čej strane bola vtedy pravda, je veľmi ťažké. Napriek tomu ale môžeme k niečomu dôjsť logickou úvahou. Rakúske letopisy v zhode s českými tvrdia, že 12.júla zrána vyslal Přemysl silné oddiely svojho vojska pre potraviny a vodu. Už ale toto o niečom hovorí. Žiadny veliteľ pred očakávanou bitvou nerozpúšťa svoje šíky. Pre nevinu českého kráľa nahráva tiež ďalší dôkaz. Útok Uhrov zastihol českých rytierov v stanoch bez zbroje. Po vyhlásení poplachu sa museli narýchlo strojiť do brnení. Všetko sa to odohrávalo tak rýchlo, že veľa jazdcov vybehlo dokonca na koňoch bez ochranných čabrakov. Minimálne stejne silný argument vypovedá v prospech aj Uhorského panovníka. Skúsený bojovník Béla by v prípade chystanej zrady určite nenavrhoval boj na českej strane. Ďaleko jednoduhšie by bolo napadnúť přemyslove vojsko pri brodení. Obaja vojvodcovia majú teda alibi. Je tu ale ešte jedna osoba – Bélov syn Štepán, vrchný veliteľ Kumánov a ľahkých jazdcov.

Roľa princa Štepána :
Mladý ambiciózny muž, honosiaci sa titulom „mladší kráľ“, bol známy ako úhlavný nepriateľ Čechov. Na jeho strane stálo aj  veľa mocných uhorských feudálov. Viedol snáď uhorské šíky do boje Štepán? Táto úvaha je rozhodne zaujímavá. Keby zvíťazil, uhorskí magnáti by ho nepochybne prevolali kráľom. Nádej tu bola i v prípade porážky. Keby Přemysl osobne nezabránil napadnutiu uhorského kráľovského stanu, boli by českí rytieri Bélu IV ubili. Vladárom by sa potom stal jeho syn. Bola teda bitka pri Kressenbrunne zavinená zradou princa Štepána? Zdá sa, že môžeme odpovedať kladne. S naprostou určitosťou to ale nebudeme vedieť zrejme nikdy.

Ing Vladimír Červinka Magazín záhad - historické otázniky

Béla IV

Udatný protivník českého panovníka, Uhorský kráľ Béla IV.. ´Jeho zásluh si obyvatelia Maďarska vážia dodnes

Kumán

Na strane Uhrov bojovali i Kumáni – ľahkí jazdci a skvelí lučištníci. Ich výhodami boli obrovská rýchlosť a skvelá manévrovateľnosť

Přemysl Otakar II.

Přemysl Otakar II. bol prezývaný „kráľom železným a zlatým“. Prvé priezvisko bolo podľa jeho najsilnejšej zbrane. zovretých šíkov železných pánov, jazdcov zakutých do železa. Rieka Morava