Úvod / Články

Odhalené tajomstvo Lusitánie

02. 03. 2009 Autor: MIRI 7843× 18
Jej potopenie si vyžiadalo takmer 1200 životov a vyvolalo pobúrenie, ktoré vtiahlo Spojené štáty do prvej svetovej vojny. Teraz sa však potápačom podarilo odhaliť temné tajomstvo nákladu, ktorý so sebou niesla Lusitánia na svojej poslednej plavbe v máji 1915. Bojové prostriedky, ktoré našli vo vnútrajšku lode, ukazujú, že Nemci mali pravdu so svojim tvrdením, že loď prevážala vojenské materiály a že tým pádom bola legitímnym cieľom vojenského útoku. Parník Lusitánia, ktorý bol na ceste z New Yorku do Liverpoolu, bol potopený ponorkou osem míľ pred írskym pobrežím. Pridržiavajúc sa tvrdenia, že Lusitánia prepravovala výlučne cestujúcich, Briti krátko po útoku začali označovať Nemcov za "pirátskych húnov", ktorí chladnokrvne zmasakrovali civilistov. Katastrofa sa využila na stupňovanie protinemeckej nálady predovšetkým v Spojených štátoch, odkiaľ pochádzalo 128 z celkovo 1198 obetí. Medzi nimi bolo 100 mŕtvych detí, pričom mnohé z nich nemali ani dva roky. Robert Lansing, minister zahraničných vecí USA neskôr napísal, že potopenie mu dodalo "presvedčenie okamžite sa stať spojencom Veľkej Británie." Američanom boli dokonca podávané falošné informácie, podľa ktorých bol nemeckým deťom v školách udelený deň voľna, aby oslavovali potopenie Lusitánie.
Lodné neštastie inšpirovalo množstvo náborových plagátov, ktoré žiadali pomstu za obete. Na jednom známom bolo vidieť mladú, potápajúcu sa matku so svojim bábätkom v náručí. V spodnej časti plagátu bolo napísané "Enlist" (prihlás sa do armády). O dva roky neskôr sa Američania pripojili k spojencom - rozhodnutie, ktoré okamžite obrátilo vojnu v neprospech Nemecka.
Potápačský tím odhaduje, že v sa vo vraku Lusitánie, 300 stôp pod hladinou mora, nachádzajú približne 4 milióny kusov nábojov typu Remington .303, vyrobených v Spojených štátoch. Nemci stále trvali na tom, že Lusitánia, vtedy najrýchlejšia loď v severnom Atlantickom oceáne, bola používaná na prelamovanie blokády, ktorú Berlín udržiaval okolo Britských ostrovov od vypuknutia vojnového stavu v auguste 1914.
Winston Churchill, vtedajší prvý lord admirality, bol dlho upodozrievaný z toho, že vedel viac o okolnostiach a pozadí útoku. Krátko pred potopením Lusitánie napísal list, v ktorom zdôraznil , že by privítal útoky nemeckých ponoriek. Napísal: "Je veľmi dôležité prilákať neutrálnu lodnú dopravu k nášmu pobrežiu za účelom zapletenia Spojených štátov a Nemecka do sporu." Ďalej hovorí: "My chceme ten dopravný ruch - čím viac, tým lepšie. A ak sa niektorým lodiam niečo stane, o to lepšie."
Hampton Sides, redaktor amerického časopisu Men's Vouge, bol svedkom nálezu potápačov.
Hovorí: "Sú to náboje, ktoré boli vyrobené za účelom zabíjania Nemcov v prvej svetovej vojne - náboje, ktorých existenciu na palube Lusitánie dlhodobo popierali britskí štátni predstavitelia vo Whitehall a Američania vo Washingtone."
Nález by mohol pomôcť aj vysvetliť, prečo sa 236-metrová Lusitánia potopila behom 18 minút po tom, ako ju zasiahlo jediné nemecké torpédo. Niektorí zo 767 ľudí, ktorí neštastie prežili, si spomínali na druhý výbuch, ktorý mohol byť spôsobený práve muníciou, ktorá bola uložená v nákladných priestoroch pod palubou. Gregg Bemis, americký obchodník, ktorý vlastní vrak Lusitánie a financuje bádacie práce, je presvedčený, že "tie 4 milióny nábojov typu .303 neboli len nejaké zásoby pre poľovníkov."
"Teraz, keď sme to našli, Briti nemôžu už viac popierať, že na lodi sa prepravovali náboje. Teraz sa naskytá otázka, čo všetko iné sa pod palubou ešte nachádza." "V nechladenom skladovom priestore boli uložené tony materiálu, ktoré boli pochybne označené ako syr, maslo a ustrice." "Vždy som mal pocit, že sa v skladových priestoroch nachádzalo veľké množstvo výbušnín - náboje, pušný prach, strelná bavlna - ktoré detonovali po zásahu torpédom a v dôsledku prívalu vody. Kvôli tomu sa loď potopila." Pán Bemis plánuje na budúci rok (2009, pozn. prekladateľa) uskutočniť ďalšie potápačské práce v rámci podrobného výskumu vraku, ktorý sa nachádza pred pobrežím Country Cork.
Komentár: Podľa všetkého sa americká a britská vláda s veľkým záujmom pričinili o potopenie Lusitánie a takmer 1200 vlastných občanov, aby mohli Nemcov vykresliť ako vrahov civilistov a tým vyvolať vo vlastnom obyvateľstve protinemecké nálady, ktoré viedli k zatiahnutiu Spojených štátov do vojny. Odkrytie tejto lži spolu s nálezom munície ukazujú, že nesmieme veriť a musíme zákonite pochybovať o oficiálnych vysvetleniach historických udalostí a stále ich preverovať. Predovšetkým tie, ktoré nám sú predkladané ako odôvodnenia vojenských akcií, sú väčšinou falošné, pretože sú stále písané "víťazmi" vo vlastný prospech.
Cielená provokácia a potopenie Lusitánie za cieľom zatiahnutia Ameriky do I. svetovej vojny sa môže bez problémov začleniť do ostatných príčin vojen. Útok Japoncov na Pearl Harbor ako dôvod na vstup Ameriky do II. svetovej vojny (cielene provokované a dopustené), útok Severného Vietnamu na americkú vojenskú loď v Tonkinskom zálive ako príčina Vietnamskej vojny (nikdy sa nestal) a útok Bin Ládina so svojimi 19 arabskými pomocníkmi ako odôvodnenie prepadnutia Afganistanu a Iraku (zinscenovali to sami) - to sú všetko historické falzifikáty, klamstvá a dokonca zinscenované udalosti, ktorými sa v obyvateľstve vyvolá vojenská nálada a vytvorí odôvodnenie pre vojenské akcie. Môžeme rátať s tým, že ďalšia vojna bude vyprovokovaná rovnakým spôsobom, zinscenovaná a podložená falošným odôvodnením "zaútočili na nás". Nič nie je v skutočnosti tak, ako sa nám to zdá a ako sa nám to pokúša propaganda predať. "História je lož, na ktorej sa zhodli historici!"

Preložené z Daily mail.co.uk ,internet. J.Chvátal Matrix.cz

 Autor: MIRI

Komentáře

panzer1

02. 03. 2009, 12:43

Sakra,4 milióny nábojů pro lovecké účely v době války.Určitě měli čas na lov.S tímto množstvím,by postříleli všechnu zvěř na ostrovech

benedek

02. 03. 2009, 12:55

jj MIRI. Dalo se to čekat . Kdoví co vše se ještě ve svém životě (45let) dozvím a zažiji Dávno jsem proto vrátil vojenskou knížku majora letectva v záloze ministerstvu s dovětkem, že bych za tento stát nedal ani ránu a ať mě již neotravují s mo- a pak demobilizací. První, druhou, třetí republikou. Bránil jsem v záloze Hráz míru a socialismu, nyní bych měl pod NATO chránit RADAR, který mě před léty trénovali jako dělostřlce ničit jako prioritní cíl... paní ministrini vzkazuji toto: "Aj dvatsaťsedem stupňou sme mali! Urááá a tak sme tých bolševikov, aj čo to tárám, fašistov sme bili..."

Pesimista

02. 03. 2009, 12:57

Detailní popis celé záležitosti je v knize: Zánik Lusitanie od Colina Simpsna, vydáno nakladatelstvím Panorama v edici Stopy Fakta Svědectví z roku 1978. Výše uvedený text je trochu tendenční.

psotek

02. 03. 2009, 13:23

benedek: a přísahal jsi novému státu? Já ne, a ani jsem nikde neslyšel, že by se to u záloh nějak řešilo. De fakto, nám může generalissimus Klaus v případě války, políbit dolní konec zad.

psotek

02. 03. 2009, 13:27

kepák: četl jsem něco novějšího a tam to podali tak, že se torpédo trefilo tak dobře, že to ani líp nešlo. Něco jako u Titaniku, s tou krou.

benedek

02. 03. 2009, 13:33

Psotku JO! Dokonce mě jako geodeta přeřadili ze záloh Pozemního vojska k letectvu . Dali mně i hodnost . Doufám, že mám i Grippena někde uloženýho v kolomazi pro případ války. I když po pravdě, mám již vybranýho Hansu Brandemburg v TM. Věřím, že mně jako pilot bude přidělen republikán DFC . Já monarchista budu zadní střelec a svrhávat pumy na toho, kdo bude zrovna naším nepřítelem. Třeba se ale poměry znovu změní a udělají ze mě tankistu

Marouš1

02. 03. 2009, 13:36

Pravdu se nikdy nedovíme. Stejně jako o Pearl Harbouru nebo dvou barákách co si sami shodili.
Článek mě přijde naprosto v pohodě. A ne jako tendenční. Někde je to popsané jako náhoda, že jedno torpédo potopilo loď, ale jestli vezli munici, tak potom stačil jeden zásah.
Benedek: měl jsi si knížku nechat - za pár desítek let to bude raritka, to ti budu muset salutovat, až se potkáme

DFC

02. 03. 2009, 13:39

benedeku já jsem K.u.K Staatskrippel. Se mnou bys to moc nevyhrál . Navíc nesnáším průvan. Něco s kabinou, kam nefouká bych prosil. Možná překvapivě bych poprosil o Spita .

DFC

02. 03. 2009, 13:41

Marousi takže poprask v Perlové zátoce, byla fikce?
To už je celkem odvážné tvrzení. Nagumo, Jamamoto a další se musí v hrobě obraceti.

panzer1

02. 03. 2009, 13:51

DFC//Marous pravděpodobně myslel to,že amíci věděli o útoku poněkud dřív,tak že to nebylo žádné překvapení.

psotek

02. 03. 2009, 13:53

DFC: Já mám po dětech trochu zmršenou figuru, já bych v tom Spitu musel lítat s otevřeným překrytem i těmi bočními dvířky. Já bych preferoval polní kuchyň, to je v závětří a po gefechtu vždycky zbyde víc žrádla i rumu

Marouš1

02. 03. 2009, 14:41

DFC, jaká fikce?????
Byla to jen americká hra, stejně jako Lousitanie... věděli o tom amíci, ale nedělali nic, záminka dobrá.
Perlovka se japončíkům povedla na 1 s *, nemusí se Jamamoto nikde obracet. Jen kdyby vlajka s hvězdama a pruhama chtěla, dopadlo by to jinak.
Stejně jako by se Louisitanie nepotopila za 15 minut, kdyby nebyla narvaná municí a výbušninama.
Stejně jako ty dva baráky....
Ale to jsme se dostali trochu jinam.

DFC

02. 03. 2009, 16:20

Marousi, možná jenom nechtěli vědět. Jako Stalin.

MIRI.NR

02. 03. 2009, 16:39

Vladimir64

02. 03. 2009, 16:52

Nebyla náhodou Lusitania postavena se státní finanční podporou za podmínky, že bude za války sloužit jako pomocný křižník? Nebyla tedy naprosto legálním cílem?

psotek

02. 03. 2009, 20:35

Vladimir64: pomocný křižník? Spíše pomocná ponorka Potopit takový kolos za 18 minut, to je snad světový rekord.

siko

03. 03. 2009, 11:10

Najsmutnejsie je na tom to , ze si to vzdy odprdia civilisti

rejjack

09. 03. 2009, 09:01

Rychlost potopení neřešte, to je věc náhody, kam jde torpédo a uskladněná munice (patrony) nevím jestli je zrovna extra výbušnej náklad.