Úvod / Články

Prezident opilec

29. 04. 2010 Autor: MIRI 8182× 19
Už v roku 1925 poznali Gottwalda vo Vrútkach ako alkoholika. Zostal ním až do smrti. Členovia politického byra Komunistickej strany Československa si mohli tipnúť. Príde ich predseda a prezident republiky na zasadnutie opitý? Často taký chodil. Tak veľmi opitý, že nedokázal ani rozprávať. Gottwald žil začiatkom päťdesiatych rokov minulého storočia pod strašným tlakom. Stal sa Stalinovým vazalom a postupne musel poslať väčšinu svojich najbližších spolupracovníkov na šibenicu. Podľa niektorých autorov to bol hlavný dôvod jeho alkoholizmu. No je to len čiastočná pravda. Gottwald si svoj alkoholizmus pestoval oddávna.

Zácvik:
Narodil sa slobodnej matke v Dědiciach neďaleko Vyškova na Morave. Otca nikdy nepoznal. Vo Viedni sa vyučil za stolára, bojoval v prvej svetovej vojne, potom sa rozhodol pre politickú prácu. V roku 1921 odišiel na Slovensko, kde viedol komunistický časopis Hlas ľudu. Zlé jazyky tvrdili, že ušiel pred Martou Holubovou, dcérou slobodnej matky, slúžkou a vraj slečnou pochybnej povesti. Splodili spolu dcéru, ktorú podľa vzoru rodičov takisto očakával punc nemanželského dieťaťa.
Keď sa o tom dozvedeli vrútockí komunisti, napísali mu: „Pred niekoľkými mesiacmi si vydal spisok o zásadách komunistického človeka, kde tvrdíš niečo iné. Táto súdružka nie je k...., ale obeť kapitalistického systému, a ty s ňou budeš žiť.“
Údajne už v Dědiciach sa rád pozeral pohárikom na dno. Také svedectvo podal o ňom pamätník zo susedných Boškůvok: „Bol to opilec a povaľač.“ Podobnú povesť nadobudol aj počas pobytu vo Vrútkach. Keď neskôr odišiel do Prahy a robil rýchlu kariéru, Vrútočania len nechápavo krútili hlavou. Veď to boli spolu s Bacílkom puncovaní opilci a výtržníci. Holdovali alkoholu v miestnom konzume.

Za stravné lístky vodku:
Klement Gottwald bol politicky podkutý. Preštudoval marxistické diela, Leninova kniha Štát a revolúcia ho priam očarila. Mal aj politický talent. Preto robil rýchlu kariéru. Stal sa generálnym tajomníkom Komunistickej strany Československa, ba neskôr tajomníkom Komunistickej internacionály v Moskve. Priletela za ním aj Marta, ktorá po štyroch rokoch vyhľadala svojho nevďačného zvodcu a vydala sa za neho. V Moskve pridelili Gottwaldovcom rozsiahly byt, dokonca so slúžkou. Tam sa Klemo rozpil. Slúžku často posielal, aby stravné lístky vymenila za vodku. Občas býval taký zrichtovaný, že ani dva dni nedokázal vstať z postele. Súdruhovia v Kominterne dokonca uvažovali, že ho zbavia funkcie. Za vojny však nadišli ťažké časy - aj pre alkoholikov - a Klemo sa musel uskromňovať. Ale veľmi asi nie, lebo v roku 1944 dostal silný infarkt - údajne ako dôsledok ťažkého alkoholizmu.

Opitý pred mikrofónom:
V máji 1947 dostal Karol Šváb, vedúci bezpečnostného odboru na ÚV, na stôl hlásenie straníckych spravodajcov o Gottwaldovom prejave na Staromestskom námestí. Písalo sa v ňom: „Po prejave pána ministerského predsedu sa medzi obyvateľstvom všetkých vrstiev rozšírili klebety, že ministerský predseda bol pri prejave opitý. Najmä sa poukazuje na rozhlasové vysielanie, ktoré počúvali široké vrstvy obyvateľstva, lebo preslov bol zle zrozumiteľný a mal medzi jednotlivými vetami veľké pauzy.“ Šváb si potom zisťoval aj ďalšie podrobnosti. Od súdruhov z Prahy-Žižkova sa dozvedel, že Gottwald bol napitý aj na predvolebnom zhromaždení. Od iných súdruhov zasa, že aj na oslavách volebného víťazstva. Od ďalších, že bol v takom stave aj počas návštevy v továrni a pri prejave po nej. Ešte od ďalších, že aj kedysi pred pol rokom, keď hovoril do mikrofónu...
Niektorí súdruhovia sa ponosovali, že nevedeli, či majú Gotwaldovi aplaudovať, alebo ho držať, aby nespadol, iným, najmä súdružkám, išlo do plaču, že taký vysoký hodnostár poškvrňuje vec proletariátu. A to navyše v období, keď strana vyhlasuje ostrý boj proti alkoholizmu.
Takže Gottwald ani po vojne nezanechal svoj milovaný pohárik. Šváb poslal hlásenie Rudolfovi Slánskemu, svojmu nadriadenému, ale nič sa nezmenilo. Klemo pil ďalej. Hoci prekonal ťažký infarkt. Hoci vykonával najvyššie funkcie, kde bol takmer ustavične na očiach verejnosti. A hoci ho na to upozorňovali funkcionári nižších i vyšších rangov. Keď ho zvolili za prezidenta, utiahol sa aj so svojím alkoholizmom do samoty na Hrad, kde nabral ešte väčšmi na obrátkach.

Ustráchaný muž:
Po komunistickom puči vo februári 1948 chceli živnostníci vedieť, aká budúcnosť ich čaká. Nič sa nebojte, ubezpečoval Gottwald, nikto vás nechce zlikvidovať. O svoj osud sa zaujímali i roľníci. Nijaké strachy, tvrdil Gottwald, jednotné roľnícke družstvá budeme síce zakladať, ale v nijakom prípade nie násilím. Gottwald sa dušoval, že nijaké represie po puči nebudú, že strana nedovolí zatýkať občanov, že sa zachová poslanecká imunita, že Československo pôjde pri budovaní socializmu vlastnou cestou...
Veril tomu? Asi áno. Za svoje ideály bol predsa pred vojnou ochotný vystavovať sa prenasledovaniu i väzneniu. V pozadí však bola brutálna sila, ktorá cez svojich vyslancov tlmočila: žiadame, žiadame, žiadame. Od hnevu zatínal síce päste, ale mal ich vo vreckách. Podvolil sa. Uplynulo sotva pár dní od „víťazného februára“ a prvých desať poslancov sa ocitlo vo väzení, už v polovici marca ŠtB pozatvárala stovky občanov, živnostníkov zlikvidovali ako triedu a roľníkov násilím naháňali do družstiev. Padali hlavy. Neskôr aj hlavy najbližších. Gottwald musel poslať na šibenicu i generálneho tajomníka Rudolfa Slánskeho, svojho najbližšieho priateľa. Československo spelo k cintorínu a Gottwald bol jeho hlavným hrobárom. Trápili ho výčitky svedomia a čoraz väčšmi hľadal útechu v alkohole? To iste. Ale bol ešte závažnejší dôvod. Gottwald sa bál aj o svoju hlavu. Sovietski poradcovia a ŠtB zhromažďovali materiál na každého funkcionára. Aj na neho. Utvrdil sa v tom, keď našiel vo svojej spálni odpočúvacie zariadenie. Český historik Karel Kaplan, dôkladný znalec vtedajších pomerov, konštatuje, že „zďaleka nie všetci ľudia ‚dole‘ sa báli tak ako muž, ktorý stál na čele štátu“.

V izolácii:
Po príchode na Hrad sa pán prezident - tak sa dal oslovovať a jeho manželka milostivá pani - dostal do zvýšenej starostlivosti bezpečnosti. V období teórie o zostrujúcom sa triednom boji sa obávali atentátu. Dostávali sa k nemu len niekoľkí vyvolení. Najmä tí, ktorým podliehala bezpečnosť a vojsko. Ale aj sám sa postupne utiahol do súkromia, zriedka chodil na schôdze, nezaujímal sa o stranícke ani o štátnické záležitosti a - pil.
Parťákom mu často býval Antonín Prchal, najmocnejší muž na ministerstve vnútra. Okolo desiatej večer ho prezident pozýval na pohárik. Niekedy aj na nedeľu do Lánov. Tento bývalý pasák s temnou minulosťou neprejavoval úctu najvyššiemu šéfovi. „Ten ožran ma zasa pozýva,“ vravieval kolegom.
Ak Gottwald prišiel na predsedníctvo strany, často nemohol ani hovoriť. Tak po rokoch spomínal Antonín Novotný. Hltal slabiky a nedokázal sa udržať na nohách. Iný vysoký funkcionár, Zdeněk Fierlinger, tiež po rokoch spomínal: „Keď som s ním niekedy večer rokoval, nebol schopný niečo povedať.“ Za jeho života, ale ešte aj dlho potom, sa jeho najbližší spolupracovníci usilovali ututlávať Gottwaldovo opilstvo. Ale ututlávali to aj jeho ešte bližší. Leopold Hofman, veliteľ prezidentovej ochranky a fakticky člen rodiny, v roku 1962 vypovedal, že často býval svedkom scén, keď sa Gottwald tak opil, že potom preležal aj dva dni a nemohol pracovať.
Masy zvládol, alkoholizmus nie: Na politické vládnutie akoby bol predurčený - tak si myslí Karel Kaplan. Mal politický talent, bol taktik, bol aj dobrý rečník. Jeho autorita medzi súkmeňovcami i v masách ustavične rástla. V roku 1946, keď oslavoval päťdesiatiny, vyšlo na jeho počesť niekoľko publikácií. Ešte pred prevratom mu vyše 400 miest, obcí a spolkov udelilo čestné občianstvo. Po prevrate jeho kult prudko rástol. Gottwald sa stal zbožňovaným vodcom. S alkoholom si však nevedel poradiť. Vymýšľali na neho všelijaké taktiky. Keď ho na recepciách sprevádzal jeho osobný lekár Vladimír Haškovec, odoberal mu poháriky. Jeho žena Marta - hoci aj ona si neraz poriadne uhla - mu občas miešala vodku s vodou v primeranom pomere. Nepomohli ani výstrahy lekárov, že si pitím zhorší chorobu - syfilis, ktorý nadobudol ešte v mladých rokoch. „Za niekoľko mesiacov sa upil na smrť,“ napísal o ňom Ladislav Mňačko.

Ortieľ smrti za fľašu:
Keď sa Gottwald zdráhal niečo podpísať, jeho zať a minister obrany Čepička priniesol v aktovke fľašu koňaku alebo vodky, opil ho a dostal podpis na všetko. Vraj to nebolo medzi vtedajšou verchuškou tajomstvo.
Gottwaldovo dedičstvo bolo strašné: bolo to 230 rozsudkov smrti, 100 000 odsúdených na dlhoročné tresty, 80 000 deportovaných na nútené práce, trestnými jednotkami PTP prešlo niekoľko desiatok tisíc „protištátnych živlov“.
Hlavného vinníka týchto represálií ešte dlho velebili, stavali mu pomníky z kameňa i zo slov. Až roku 1968 odhalili o ňom pravdu. Aj o tom, aký bol bezmocný proti alkoholu.

Ladislav Švihran, pre PLUS 7 dní.

 Autor: MIRI

Komentáře

Lebenkopf

29. 04. 2010, 11:06

Jen drobná nepřesnost..Nenarodil se v Dědicích, ale prý na poli u Hoštic. V Dědicích má jen ,,rodný domek´´ - tzn. komunistickou propagandou vytvořený skanzen z jednoho statku, který vypadá jako doupě místního kulaka :-) Ve školce jsme tam museli semtam chodit na čumendu. ..

Kajman1

29. 04. 2010, 11:14

Tohoto pána radši ani komentovat nebudu protože by tady bylo spousta sprostejch slov

DFC

29. 04. 2010, 12:46

Tragédie je, že se ho KSČM stále nezřekla. Aspoň člověk pořád ví, na čem s bolševikama je 

playa

29. 04. 2010, 13:09

Jsme podivný národ, asi si opravdu neumíme vládnout. To porobení se se s námi ještě dlouuho potáhne, hlavně že se smějeme Polákům, že šli se šavličkami proti tankům. Vlezl sem kdekdo, revolucionizuje se, až už nejde dostat po hubě.

Lebenkopf

29. 04. 2010, 13:32

DFC: Tragédie spíš je, že u nás může stále působit strana, která se nazývá komunistická...

KRASAN

29. 04. 2010, 13:48

HELE CHLAPI JAK SE TU DĚLÁ ČLÁNEK NEBO NÁLEZ NAŠEL JSEM NA PUDĚ KOMPLET VZ.21 NAKÉ LODIČKY A NECO OD VZ.60 TAK PROSÍM ŘEKNETE

DAVI

29. 04. 2010, 14:25

Dedmane,to si nevybereš komunisti jsou nalezlý ve všech stranác dokonce i v kostelích.

magentis

29. 04. 2010, 14:57

No nechci se ho zastávat, ale dětství neměl nic moc. Matka se o něj nestarala, vím to jelikož vyrůstal v rodině babičky mé tchýně. Jednoduše odstrkované nemanželské děcko a pak co z toho má vyrůst...

werma1

29. 04. 2010, 20:20

ono je každy jiny je pravda že polaci se aspon branili i s těma šavličkama k nam tady vlezl kdejaky otrha jak už němci,nebo v roce 1968 rusi s polakama,madarama tak v dnešni době kde kdo a naše vlada ta stoji cela za hovno jeden větši .......jak druhy,nejlepši jsou slovaci převlečnikaři hura s němcama všechno to dobijem a když ke konci viiděli o jeje němci dostavajo na frak a rusi je pěkně valcujou huraaa bijte ty němce jdeme na druhou stranu každy ma svuj vyber.

MIRI

29. 04. 2010, 20:24

Werma1:nuž hej, má to niečo do seba.

VILLY.L

29. 04. 2010, 23:14

ješte že už je tuhej,byl pekná svině

psotek

01. 05. 2010, 11:29

Pánové, pamatujete na tu těsně předrevoluční stokorunu? Tam měl Kléma ten správný opilecký kukuč. Však se autor bankovky, jak po létech vzpomínal, bál, že ho za to zavřou. Ale asi se to líbilo Husákovi, toho Gottwald taky nechal zavřít.

Kat

02. 05. 2010, 14:38

Každej kálí na své představitele, když odejdou sundavá sochy, obrazy, pálí jejich knihy. Myslím, že největší um národa je posatvit se k věcem čelem a přijmout svoji minulost.
Tudy cesta nevede.

Oskar

03. 05. 2010, 08:22

werma1: Však se také bratři Slováci zdravili " Na stráž " a když byli Sověti u nich za humny, tak to změnili na " Nestraš "

MIRI

04. 05. 2010, 17:59

Oskar: dobré

Frézař

04. 05. 2010, 21:09

...očividná "relevantnost" zkopírování tohoto rádoby mysl detektorářů vhodně masírujícího příspěvku právě sem - na seriózní a věcné stránky DW vybízí minimálně k zamyšlení se nad motivací jeho autora.

MIRI

05. 05. 2010, 16:09

Frézař: ajaj, niekoho to mrzí, asi komanč , ktorý nás a Váš národ kedysi j....li. Sústružník. Ono ľudia sa zamyslia. Možno sem príde 68 rok, Berlín, Maďarsko.... a možno aj zoznam ŠTB a spol... Dá sa to ? Nedráždi hada bosou nohou. - Tak hovorí jedno porekadlo.

Frézař

07. 05. 2010, 08:45

...no, pokud autor tak vehementně trvá na svém dalším usilovném překopírovávání článků čisté politické propagandy nemající ani náznak souvislosti se zaměřením tohoto webu, škoda. Třeba by bylo ale vhodné přiřadit z pozice admina takovýmto článkům speciální složku v menu, například "Politický koutek" či něco podobného...

jaaaaaaaa

15. 05. 2010, 16:36

werma1: jj, zato češi sú hrdinovia. 3 dni pred koncom vojny ideme povstať. Velké májové praýžské povstanie a barikády