Úvod / Články

Vozidlá pre „Blitzkrieg“

16. 08. 2006 Autor: MIRI 7618× 2
Podobne ako 1. svetová vojna /1914-1918/, aj druhá od záveru ktorej nás delí 60 rokov, priniesla vo vojnovej stratégii a taktiky viaceré novinky, s čím súviselo i zavádzanie nových zbraní a techniky. Týka sa to aj obrnených transportérov, ktoré umožnili vznik nového druhu vojska-motorizovanej, resp. mechanizovanej pechoty.

Hitlerov generálny štáb, poučený skúsenosťami z prvého svetového konfliktu, stavil pri plánovaní útočných operácií na tzv. „Blitzkrieg“, teda na prekvapivú bleskovú vojnu, založenú na masívnych útokoch tankov a samohybných diel. Tie však nemohli postupovať bez pechoty, ktorá by dobyté územie obsadila a zabezpečila. Klasická pechota, presúvajúca sa neraz ešte na konských povozoch, bola pomalá a veľmi zraniteľná, takže tieto úlohy plniť nemohla.

Vozidlo na zvláštny účel :
Pod zložitým názvom Mitteler gepanzerter Manschafttransportwagen / stredné pancierované transportné vozidlo mužstva/ prišli v roku 1937 do Wehrmachtu na testovanie nové vozidlá. Ich vývoj sa začal v roku 1934, len rok po nástupe Hitlera k moci, vo firme Hansa Loyd. Pôvodne malo ísť o modifikáciu trojtonového kolopásového delostreleckého ťahača. Keď však o rok nato projekt prevzala hannoverská firma Hanomag. V jej konštrukčných dielňach vznikol úplne nový stroj, zasluhujúci si právom označenie obrnený transportér. Predstavili ho pod kódovým názvom HkL 6, na základe ktorého mu Nemci aj obyvatelia okupovaných krajín dali prezývku „hakl“. Prvé sériové stroje začal Wehrmacht odoberať v roku 1939 už pod kódovým označením SdKfz 251, čo značilo Sonderkraftfahrzeug, čiže vozidlo na zvláštny účel. Už i to napovedalo, že sa asi nebude používať na vojenské parády či rozvoz proviantu.

Konštrukcia, pohon a výkony :
Transportér SdKfz 251 pre pechotu mal nadstavbu zo zváraných oceľových plechov hrubých 14,5 mm / na čele/ a 8 mm /na bokoch a vzadu/. V prednej časti bol motor Maybach HL 42 TUKRM s výkonom 100 k. Ten dával obrnencovi na ceste max rýchlosť 52,5 km/h pri spotrebe 40 l benzínu na 100 km. Rýchlosť v teréne závisela od jeho profilu, pričom tu spotreba paliva stúpla až na 80 l. palivové nádrže vozidla mali obsah 160 l. Za motorom sa nachádzala kabína vodiča a veliteľa, ktorá nadväzovala priamo na priestor 10 – členného mužstva. Táto tretia časť nadstavby na rozdiel od kabíny zhora chránená nebola a v zlom počasí ju prekrývali impregnovanou celtou. Vodič a veliteľ, ktorý plnil aj funkciu radistu, pozorovali okolie odklopnými štrbinovými priezormi na čele a bokoch kabíny. Mužstvo malo k dispozícii dva priezory na každej bočnici, ale iba pri SdKfz 251 prvej verzie /Ausf/. Ďalšie tri verzie /B, C, D/ už mali boky kompaktné. Pohybové ústrojenstvo sa skladalo z prednej riaditeľnej nápravy so štandardnými kolesami s pneumatikami a pásovej časti, ktorá mala na každej strane predné hnacie a zadné napínacie koleso a medzi nimi šesť navzájom sa čiastočne prekrývajúcich pojazdových kolies.

Štyri verzie, mnoho špecializácií :
Celkovo vyrobili asi 11 000 kusov štyroch základných verzií, ktoré však mali množstvo špecializovaných subverzií. Líšili sa modifikáciou nadstavby a označovali ich číslom za kódovým označením. Napríklad SdKfz 251/1 Ausf.A aj SdKfz 251/1 Ausf.D boli určené pre transport pechoty. Verzia D však mala boky skosené k osi trupu iba od polovice nahor a kolmá spodná časť prekrývala schránky na náradie a materiál, ktoré boli pri verzii A upevnené zvonka nad blatníkmi pásov. Úplne nový tvar dostala zadná časť a ochranu obsluhy predného guľometu zvýšil oceľový štít. Z ostatných subverzií spomeňme napr. SdKfz 251/2 – samohybný 80 mm mínomet, SdKfz 251/9 s krátkym 75 mm kanónom či SdKfz/16, čo bol zasa samohybný plameňomet, nehovoriac o ďalších s protitankovými alebo protilietadlovými kanónmi. Zabudnúť naslobodno ani na nosič rakiet, označený kôli utajeniu ako pechotný SdKfz 251/1 s nenápadným dodatkom „mit Werferrahmen“, teda „s odpaľovacím rámom“. Tento typ mohol z troch šikmých klietkových výmetníc na každom boku odpaľovať 280 mm trhavé alebo 320 mm zápalné rakety.

Autor: PhDr. Ján Dolinay , Ministerstvo obrany SR , mesačník Obrana

 Autor: MIRI

Komentáře

Enselad

16. 08. 2006, 12:15

Pěkný fotky..akorát problém že ty dva kousky co v SR máte jsou vybrakovaný z 95% znovu udělaný..Dělal to p.Dobroděnko..kdo o tom něco ví,rozumí o čem,o kom je řeč

Vlasta_CZ

16. 08. 2006, 13:27

Vyborne napsane a perfektne zpracovane. Posledni dobou tu jsou same skvele clanky a prispevky od kolegu ze Slovenska. Je radost takove clanky cist. Dekuji moc za poutavy clanek